Blahobyt, v ktorom mnohí Slováci žijú, prináša aj viac času a peňazí na cestovanie. Hlavne ľudia z veľkých miest, ktorí sa masovo vyberajú za oddychom do turisticky najlákavejších regiónov, ako sú Liptov, Orava či Vysoké Tatry, už nechcú bývať v zatuchnutých chatkách a jesť rožky s paštétou. Vyhľadávajú zážitky aj luxus, aký videli vo svete, a turistické strediská, ktoré chcú v globalizovanom svete prežiť, im vychádzajú  maximálne v ústrety.

Davy v korunách

Otázne však je, aký to má dosah na slovenskú prírodu. Na miestach, kde sa dve desiatky rokov nič nevybudovalo, pribúdajú ako huby po daždi nové turistické magnety. Jedným z najznámejších je Chodník korunami stromov v Bachledovej doline pri obci Ždiar. Meria vyše kilometra, jeho vyhliadková veža siaha do výšky viac ako tridsať metrov. Nestojí ani dva roky, no každý mesiac ním priemerne prejde asi dvadsaťpäťtisíc ľudí. Kým donedávna z neho návštevníci pridávali na sociálne siete najmä nadšené selfie, v posledných týždňoch neostala na vychytenej atrakcii suchá nitka. Čo turistov rozhorčilo?

Pohľad, ktorý vadí ľuďom zo sociálnych sietí. Je to však len dočasný stav.
Pohľad, ktorý vadí ľuďom zo sociálnych sietí. Je to však len dočasný stav.
Zdroj: Ján Dzúr

Vyhliadka na stavenisko

Niektorí návštevníci, ktorí sa tešili na marketingom vyzdvihovaný neopakovateľný pohľad, na sociálnych sieťach tvrdia, že nič príšernejšie nevideli. Z chodníka, za ktorý zaplatili vtupné aj s lanovkou dvadsať eur, vraj hľadeli na stavenisko. Kopce, kde kedysi rástli borovice, sú vybagrované a upravené do roviny. Inde sú vyrúbané pásy na zjazdovky a po  lese sa váľa veľa starých lyžiarskych vlekov.

 „Stromy sú oslabené a pri každom vetre padajú ďalšie a ďalšie. Na niektorých miestach už neostal jediný! Záplavy sú na dennom poriadku,“ rozhorčuje sa Eva, ktorá tam takmer už štyridsať rokov trávi tri mesiace v roku. Barborka zase nazýva miestnych nenažrancami a Peter stav v Bachledovej doline dokonca opísal ako masaker. Všade vraj videl len spúšť, prach a blato.

Na vrchole veže sa môžete pohojdať v sieti.
Na vrchole veže sa môžete pohojdať v sieti.
Zdroj: Picasa

Žeriav pod rozhľadňou

Po tejto spŕške kritiky sme sa do Bachledovej doliny išli pozrieť ako anonymní návštevníci. Bola nedeľa ráno, slnko každú chvíľu zachádzalo za mraky, občas mrholilo. Napriek tomu dve parkoviská už boli plné na prasknutie a premávku riadili muži v reflexných vestách. Zo stanice v údolí sme sa kabínkovou lanovkou vyviezli na vrchol kopca, ale pohľad naň nám náladu nezdvihol. Vystúpili sme na stavenisku, nad ktorým sa naozaj dvíhal žeriav. Za plotom parkovali stroje, bol tam stavebný materiál.

Žiadny iný neporiadok či bagroviská tam však neboli. V lese sa občas naozaj ukázal suchý strom a na svahu, ktorý smeruje k Malej Frankovej, priťahovala náš zrak holina, tento kopec však nezničili píly, ale kalamita. Keďže ide o hospodársky les, polámané drevo z neho vyťažili a vysadili tu nové stromčeky.

 

 Kritika ich mrzí

Niektorí návštevníci Bachledovej doliny sa však domnievajú, že ide o rúbanisko. Martina Múdra z marketingu strediska sa bráni: „Každý, kto si porovná mapu strediska pred výstavbou Chodníka v korunách stromov a po nej, zistí, koľko stromov kvôli nemu naozaj padlo. Spočítali by ste ich na prstoch jednej ruky. Našou snahou nie je smreky rúbať, ale sadiť!“

Uznáva, že pohľad na okolie chodníka teraz nie je vábny, ale je to len kvôli stavbe novej panoramatickej reštaurácie s terasou. Vyžiadali si ju ľudia, ktorí sa nemali kam schovať pred nečasom a tiež už nechceli jesť v ošarpaných kantínach.

„Umiestnili sme ju na miesto, kde predtým bola zjazdovka a nie les! Aby nerušila výhľady na Tatry, rozhodli sa architekti schovať reštauráciu pod zem. Preto je jej stavba komplikovaná a trvá dlhšie,“ vysvetľuje Martina Múdra. Z vrcholu kopca, kde sa stretávajú zjazdovky z troch dolín, majú už do leta konca zmiznúť všetky staré bufety, kadejaké búdy a provizórne toalety. Vyvýšeninu, ktorá je v čase horúčav plná prachu a počas dažďa zasa blata, zatrávnia, prostredie skultúrnia.

Vyžaduje si to však čas: „Žiadna stavba nevyrastie lusknutím prsta, je to proces, ktorý určitý čas trvá! Chodník korunami stromov našej obci pomohol. Zvýšil sa počet návštevníkov, nechali u nás viac peňazí, naši občania majú viac práce. Mrzí ma, že ľudia, ktorí pre tento kraj nič neurobili, zhadzujú úsilie iných pridávaním tendenčných fotiek na sociálne siete a ďalší, čo o tom nič nevedia, to komentujú!“ hnevá sa starosta Ždiaru Pavel Bekeš.

Chodník korunami stromov prilákal do regiónu státisíce návštevníkov.
Chodník korunami stromov prilákal do regiónu státisíce návštevníkov.
Zdroj: Ján Dzúr

Stačil by bilbord

 Lenže, čo človek, to názor. Rodiny z osád a dolín, ktoré bývajú ku Chodníku korunami stromov najbližšie, si napríklad museli zvyknúť na upchaté cesty a stratu súkromia. Chodník korunami stromov je vo Vysokých Tatrách naozaj ojedinelá atrakcia. Aj my sme na ňom stretávali stovky ľudí z celej Európy,  aj občanov štátu Izrael, počuli sme Rusov, Angličanov, Talianov. Nikto nefrflal, no pri takom počte návštevníkov sa určite nájdu takí, ktorí sú nespokojní. Jedni s cenou vstupného, iní s výhľadom, ktorý im kazí žeriav, a ak sa pozerajú do hlbiny pod sebou aj zjazdovky či naukladaný cement, či železo. Možno by však stačilo, keby na plote staveniska pribudol obrovský plagát s obrázkom, ako bude územie vyzerať už o pár mesiacov a požiadať o trpezlivosť. Všetci by to isto ocenili.

„Na webovej stránke chodníka návštevníkov informujeme, že výstavba sa odzrkadľuje na celom prostredí Bachledovej doliny. Chceme im dať možnosť voľby. Či prídu teraz, alebo s návštevou počkajú,“ uzatvára Martina Múdra. Vyberte sa do Bachledovej doliny sami a posúďte, či vám zážitok z nej stál za dvadsať eur...