Ján Dzúr

Pre Zlín sa stal prelomovým rok 1894, keď tam vznikla firma podnikateľa Tomáša Baťu. Tento obuvník a vizionár vybudoval prosperujúci a rýchlorastúci podnik, aký na svete nemal páru. A hoci pri svojich snoch sa ani on nevyhol problémom, predstava mesta, kde budú vedľa fabrík internáty pre učňov, škôlka pre mamičky, či nemocnica pre chorých, sem pritiahla rodiny z moravsko- slovenského pohraničia, ktoré predtým húfne utekali do Texasu.

<strong>„Mnoho ľudí hovorí, že nemáme more, uhlie a petrolej ako Američania. Preto v našej krajine nemôžeme dosiahnuť nič veľké. Tvrdím, že blahobyt Ameriky vznikol na múdrosti a pracovitosti tamojšieho obyvateľstva. Chcem dokázať, že to zvládneme aj my,“</strong> povedal Tomáš Baťa v jednom zo svojich prejavov.

Bol idealista, vedel, že len spokojný zamestnanec mu prinesie úžitok. Presne pred sto rokmi začal svojim robotníkom stavať prvé domy, aby čoskoro novú tvár nadobudol celý Zlín. Pečať mu vtisli architekti, ktorí nekoncipovali len jednotlivé továrne, či budovy, ale celé štvrte.

Hľadíme na ne z výšky takmer osemdesiat metrov, z Baťovho mrakodrapu, ktorý má podľa amerického vzoru číslo s presnou polohou budovy, v tomto prípade 21. Stavali ho dva roky, železobetónový skelet zvládla partia štyridsiatich robotníkov so štyrmi žeriavmi za päť mesiacov!

Mrakodrap dokončili krátko pred druhou svetovou vojnou. Jeho unikátom je dodnes funkčný výťah, v ktorom mal šéf firmy kanceláriu s klimatizáciou, telefónom, tečúcou vodou a mapou sveta s ľudnatosťou krajín: aby vedel, koľko topánok tam môže vyviezť. V čase svojho vzniku bol Baťov mrakodrap druhá najvyššia necirkevná budova v Európe.

Prízemie zabrala hala, od prvého do štrnásteho poschodia veľkopriestorové kancelárie pre dvesto ľudí, ôsme poschodie patrilo vedeniu podniku. Kancelárie tu mali riaditelia podľa abecedného poradia ich priezviska od A do Z. Na pätnástom poschodí je opäť konferenčná sála, o poschodie vyššie vyhliadková záhrada so záhonmi kvetov, s fontánou a dnes aj kaviarňou. Pánske toalety sú na každom poschodí, dámske len na druhom a deviatom.

Vo výťahu mal aj telefón. Foto: Ján Dzúr

Keďže okná na takej ohromnej budove sa nedali otvárať, obslužný personál ich umýval z koša zaveseného na koľajovej dráhe vo výške necelých sedemdesiat metrov. Do koša sa nastupovalo v sklade s čistiacimi prostriedkami, ovládali ho štyrmi gombíkmi. Aby sa vo výške, kam predtým doleteli len vtáky, nekýval, obsluha ho prichytila k okennému rámu dvomi elektromagnetmi. Kôš sa vraj zasekol jediný raz, akurát keď si prácu umývača okien na mrakodrape chceli vyskúšať dvaja českí reportéri. V koši nad Zlínom bledli niekoľko hodín a napokon ich z neho vybrali hasiči...

Baťov mrakodrap patrí medzi najkrajšie architektonické pamiatky v Česku, v Zlíne však nie je posledným tipom na výlet. V meste, o ktorom dnes hovoria ako o funkcionalistickom zázraku, vyrástol najväčší obchodný dom, najväčší hotel aj najväčšie kino na východ od Frankfurtu. Po vzore anglického Hyde Parku, kam si rodiny v nedeľu chodili sadnúť na trávnik, postavil Baťa Letnú štvrť. Dnes je to najluxusnejšia štvrť v Zlíne a asi aj na Morave. Mal naplánované ešte ďalšie veľké projekty, vrátane diaľnice, Jeho vízie ale pretrhla 2. svetová vojna.

V Zlíne majú aj topánku hviezdneho basketbalistu. Foto: Ján Dzúr

<strong>„Zlín rastie s americkou rýchlosťou, no pritom zdravo. Akoby pri jeho rozvoji spolupracoval americký rozum a slovanské srdce,“</strong> pochválil sa továrnik, ktorý pozval do mesta aj architekta Le Corbusiera. Ten nazval Zlín horúcou metropolou nového sveta. Život v meste plnom múzeí, galérií, kaviarničiek, hudby, festivalov a silných príbehov je zaujímavý dodnes. O tom, ako sa v ňom žilo za čias Baťovcov, sa však najskôr dozviete v Baťovom inštitúte 14/15, ktorý stojí pod jeho mrakodrapom.

V obuvníckej časti, akých je na celom svete len tucet, uvidíte črievičky talianskej princeznej Agnese Eleanor Petřvaldskej. Medzi najobľúbenejšie exponáty patria sandále z pávieho peria a ľudských vlasov, aké nosili šamani zo strednej Austrálie pri rituálnych obradoch. Najväčšou topánkou v múzeu je teniska basketbalistu Shaquilla O’Neala, ktorý má veľkosť nohy 54. Tak ako milióny iných topánok aj jemu ju vyrobili Baťovci, ktorí svoj sen o Amerike v strednej Európe začali snívať v kedysi maličkom a neutešenom Zlíne.

<a href="https://www.pluska.sk/sarm/celebrity/vojna-plackovej-gasparovicovej-pokracuje-tentokrat-dotahuju-kvoli-silikonovym-prsiam.html">Vojna Plačkovej a Gašparovičovej pokračuje: Tentokrát sa doťahujú kvôli silikónovým prsiam!</a>

<a href="https://www.pluska.sk/video-zima-horach-straca-silu-rozlucte-nou-lomnickom-sedle.html">VIDEO: Zima v horách už stráca silu. Rozlúčte sa s ňou v Lomnickom sedle</a>

<a href="https://www.pluska.sk/sarm/pribehy/poziar-obchodnom-dome-kemerove-pripravil-zivot-aj-deti-otrasny-pribeh-rodicov-ktorych-zivot-nikdy-nebude-taky-ako-pr.html">POŽIAR obchodného domu v Kemerove pripravil o život aj deti: Otrasný príbeh rodičov, ktorých život už nikdy nebude taký ako predtým</a>

VIDEO: Kúsok od slovenských hraníc nájdete mesto, ktoré malo byť malou Amerikou. TOTO v ňom uvidíte

Plus TV

Miro Jaroš na koncerte speváčky Janet Jackson v Paríži

Spevák Paľo Habera a skupina TEAM takmer zbúrali štadión: Fanúšikovia odspievali celý koncert

Herečka Barbora Chlebcová v tom má jasno: Ján Koleník alebo Ján Bakala?

Výber pre vás