Dokopy ich je viac ako dvetisíc. Niektoré pripomínajú more, iné rybníky. Mnohé sú vzájomne prepojené riekami a umelými kanálmi. Po väčšine plávajú výletné lode, drahé jachty aj jednoduché bárky, iné sa postupne menia na močiare plné komárov a rašeliniská. Mazurské jazerá na severe krajiny sú pre Poliakov najpopulárnejšou letnou destináciou. Lákajú na kúpanie, vodné športy, čistý vzduch a panenskú prírodu. Tá nepriťahuje len turistov, ale aj štáby nemeckých televízií, ktorí tu natáčajú romantické filmy o láske.

Výstraha pred losmi

My mierime na okraj mestečka Węgorzewo k druhému najväčšiemu jazeru celej oblasti, Mamry. Leží vyše desať hodín jazdy autom z Oravy, na hranici s Kaliningradskou oblasťou, ktorá patrí Rusku. Jazero je od nás najvzdialenejšie, jeho okolie je prešpikované atrakciami. K nim však treba dôjsť. Stopäťdesiat kilometrov pred cieľom našej cesty sa začína úzka asfaltka, ktorú lemujú stáročné aleje, borovice a brezy. Vlečieme sa pomedzi ne skoro tri hodiny. K značkám upozorňujúcim na výskyt kráv a jeleňov sa pridá výstraha pred losmi. Táto časť Európy sa až do druhej svetovej vojny volala Východné Prusko a mala blízko k Nemecku.

 S fľaškou piva v ruke

Bývame v zátoke Kal, tichej rybárskej dedine. Je tu pár penziónov, pláž, detské ihrisko, tiež obchod s alkoholom, najmä vodkou a asi tridsiatimi druhmi sladkých likérov do kávy. Je tu aj autobusová zastávka, z ktorej sa stala požičovňa kníh. Okolie je ako stvorené na prechádzky, chodník lesom sa však obvykle končí pri plote drahej chaty. Susedné Węgorzewo, ktoré je o čosi živšie, preslávila ruina križiackeho zámku.

Popod zámok tečie kanál, nad ktorým je skanzen ľudovej architektúry. V prístave kotvia výletné lode, kúsok od nich je kaviareň. Objednáme si kávu, donesú nám štyri rovnaké šálky. V jednej je káva, v druhej voda na zapitie! Kaviarenská kultúra zatiaľ v Poľsku nevyhráva, oveľa častejšie vidíte na prechádzke dvojice s fľaškou piva v ruke. Z každého prístavu vedú slušne vybudované cyklochodníky s odpočívadlami. Niekde je aj mólo, ktoré vedie do vody, takže sa dá aj okúpať. Pravdaže, musí byť viac ako dvanásť stupňov, ktoré sme na jazerách mali v júli my.

 V bunkri vodcu

Najčastejším celodenným výletom v okolí jazera Mamry je komplex nacistických bunkrov Vlčí brloh. K miestu, odkiaľ skoro deväťsto dní riadil vojnové ťaženie do Ruska Adolf Hitler, sa dá z Węgorzewa dostať na bicykli asi za dve hodiny. Vlčí brloh je monumentálne a súčasne desivé miesto, kde si vodca pozýval spriaznené duše vrátane prezidenta slovenského štátu Jozefa Tisa. Vybudoval tu železnicu, letisko rozšíril tak, aby na ňom mohli pristávať najväčšie lietadlá. Jeho podriadení mali vo Vlčom brlohu čajovňu, čitáreň aj kino. Nie všetci ho mali radi, presne pred sedemdesiatimi piatimi rokmi tu Hitler prežil atentát!

Vstupné do areálu bunkrov, kde je reštaurácia či obchod s maketami ručných granátov, je necelých 6 eur pre dospelého. Za sprievodcu, ktorý ľudí zháňa sám, zaplatíte 2,50, no určite ho odporúčame!

Bašta, čo sa kýva

Blízko Vlčieho brlohu je komplex ďalších bunkrov, ktorý sa volá Mamerki. Tu je múzeum s nacistickými tajnými zbraňami, maketa najhľadanejšieho pokladu sveta, Jantárovej komnaty, aj obrovitá veža, z ktorej je výhľad na rovinatú krajinu s jazerami. Užijú si ho však len tí, ktorí sa neboja: na vrchu sa totiž bašta kýva zo strany na stranu aj o päť centimetrov!

Po viacerých Mazurských jazerách a vodných cestách sme sa plavili trikrát, najdlhší výlet trval asi dve a pol hodiny a stál 8 eur. Stretávali sme Poliakov, Nemcov a občas Čechov. Nikomu nevadilo chladnejšie počasie a vietor. Na severe Európy s ním treba rátať aj v lete. Napokon, inak by tu plachetnice z prístavu nikdy nevyplávali...