Fínsko–Jussi Airaksinenová, študentka ekonómie

Keď som bola malá, verila som na Jouluukkiho, ktorý vždy pred štedrou večerou zaklopal na dvere a spýtal sa hurónskym hlasom: „Onkos täällä kilttejä lapsia? Sú tu nejaké deti?“ So sestrou sme kričali, že sme celý rok poslúchali. Až po rokoch mi mama povedala, že Jouluukki v červenom zamate bol prezlečený sused. Vianoce slávim s rodičmi a so sestrinou rodinou. Od rána pijeme glogi, vianočný punč s hrozienkami a mandľami, takže pri večeri som príjemne pripitá. Nad stôl si postavíme typickú dekoráciu himmeli, ktorá prináša šťastie a pokoj, a po večeri ideme na terasu. Naobliekame sa do kožuchov a pri kahancoch spomíname na tých, ktorí tu už nie sú s nami.

Jussi

Brazília – Anne, študentka medicíny

U nás je v decembri horúce leto. Dom ozdobujeme už koncom novembra, aby sme sa z vianočnej atmosféry tešili čo najdlhšie. Oslavujeme celá rodina spolu, takže niekedy sa nás zíde aj štyridsať. Stretávame sa 24. decembra a každá rodina donesie nejaké jedlo. Keďže je veľmi teplo, večeriame až okolo desiatej. Hoci mi chutí aj slovenský zemiakový šalát s rybou, vašu kapustnicu zjesť vážne nedokážem. My mávame vianočného moriaka, sviečkovicu s olivami, cestoviny, ryžu, veľa druhov šalátov, ryby, množstvo sladkostí a koláčov, ktoré ozdobíme veľkými orechmi, pretože tie sú u nás symbolom Vianoc.

Potom príde brazílsky Mikuláš, porozpráva sa s detičkami a dá im darčeky. Keďže nás je veľa, nekupujeme si darčeky všetci, ale každý si vyžrebuje jedného príbuzného a tomu niečo venuje. Zároveň mu povie, čo si o ňom myslí – tu sa to volá „amigo secreto“. Papuče, ponožky a pyžamo si nedávame, vianočný darček je niečo, po čom veľmi túžime, ale nedostaneme to len tak – bicykel, surf, počítač, parfum alebo šperk. Iba deti dostávajú veľa hračiek. Tento rok ma s mojím slovenským priateľom Jakubom čakajú brazílske Vianoce a neviem sa dočkať, čo povie na naše sviatky.

Portugalsko – Ema Christensenová, finančníčka

Moje Vianoce sú stopercentne ženská záležitosť. Rozvedená mama, ovdovená babka, dlhoročne single sestra a ja. Po večeri vytiahneme škatuľu s fotkami a nadávame na mužov!

Ema z Portugalska nadáva na mužov.

USA– Stephanie Sakelariosová, servírka

Keď som si naposledy užila Vianoce, bola som zrejme v maturitnom ročníku. Keby ste si náhodou mysleli, že Amerika je Hollywood a pod stromček tu dostávame cadillacy. Pre milióny Američanov sú Vianoce zaťažkávacou skúškou pre rozpočet, ktorú si nemôžu dovoliť. A milióny z nás každé Vianoce pracujú – v predaji, službách. Pracujem ako servírka v luxusnej reštaurácii, môj priateľ je manažérom. Na najväčšie sviatky v roku podávame takzvaný sviatočný „brunch“ – bufet, niečo medzi raňajkami a obedom.

Príde naň aj 1 500 ľudí, takže do práce nabehne každý jeden zamestnanec – zobrať si voľno neexistuje, dostali by ste výpoveď. Všetky sviatky zvládam v pohode – Deň vďakyvzdania, Veľkú noc aj Deň matiek, ale priznám sa, pracovať na Vianoce som si dodnes nezvykla. Som jedináčik, každý rok za mnou z Massachusetts na Floridu pricestujú moji rodičia. Nie sme žiadni tradicionalisti, ale rada by som s nimi posedela a vychutnala pečené bravčové rebierko, ktoré je v našej americko-gréckej rodine tradičným vianočným jedlom. A rozdala darčeky.

Bohužiaľ, od deviatej ráno do siedmej večer trčím v práci. S priateľom zatiaľ nemáme deti, takže to veľmi neriešime, ale dúfam, že keď si založíme rodinu, podarí sa nám z tohto začarovaného kruhu dostať.

Stephanie z Ameriky trávi Vianoce v práci.

Austrália – Linda Grahamová, kameramanka

Dvadsiateho štvrtého máme chladničku plnú nakladaného mäsa, klobások, ale najmä chladenej vodky, džinu a piva. Okolo obeda príde približne pätnásť známych v bláznivých outfitoch, pripraví sa pahreba a začína sa barbecue roka. Pijeme miešané nápoje a spievame karaoke. V každej záhrade sa griluje a v našej štvrti sa to celé mieša v jeden veľký koncert melódií a hlasného smiechu. Po západe slnka je už väčšina ľudí v bazéne. Tí, ktorí vládzu, hrajú vojnu na nafukovačkách a snažia sa potopiť nepriateľské vojsko. Kto prehrá, musí piť. A že pijú aj tí, ktorí vyhrali, je asi jasné!

Linda z Austrálie griluje.

Mexiko– Pili Herrera, asistentka

U nás Vianoce začínajú už pätnásteho decembra, deväťdenným Posadas, čo symbolizuje čas, keď Mária a Jozef hľadali jasličky. Ozdobený stromček máme však už od prvého decembra a vedľa neho je kolíska, kde leží „el niño Jesus“, čiže malá bábika. Na Štedrý deň ju berieme na ruky, spievame a až potom začneme otvárať darčeky. V našej rodine si darujeme praktické veci, najmä oblečenie, pretože hračky deti dostanú až šiesteho januára.

Poli z Mexika ozdobí stromček už 1. decembra.

Nemecko – Simon Schmidt, copywriter

Som z ateistickej rodiny, takže Vianoce pre mňa znamenajú len plné obchody, stres a naháňajúci sa ľudia. Tento deň je pre mňa úplne obyčajný. S mojou indickou frajerkou si napustíme vaňu, otvoríme šampanské a pri pohodovej džezovej muzike po dobrej masáži zaspíme.

Simon z Nemecka Vianoce ignoruje.

Kanada – Suzanne Garcia, bankárka

Polovica mojej rodiny pochádza z Venezuely, takže naše sviatky v Kanade sú popretkávané latinskoamerickými tradíciami. Okrem pečenej morky máme na stole typické venezuelské jedlo Hallaca, čiže kúsky mäsa so zeleninou a s olivami, ktoré sa naplnia do kukuričnej placky. Pri varení celá rodina popíja chladenú ponce crema, jemný krémový likér a tešíme sa z nového oblečenia, v ktorom sme na Štedrý večer oblečení. Podľa venezuelských tradícií si deti môžu otvoriť len jeden darček dvadsiateho štvrtého, ostatné rozbaľujeme na ďalšie ráno. Ale darmi pokračujeme aj po Vianociach. Počas boxing day vstaneme už pred piatou ráno a ideme do obchodov, kde sú zľavy až 75 percent.