Presne pred štrnástimi rokmi, 25. marca 2009 medzi desiatou a jedenástou hodinou, sa v Žiarskej doline v Západných Tatrách zosunula jedna z najväčších lavín v histórii Slovenska. Zvalcovala všetko, čo jej stálo v ceste a zabrala miesto, na ktoré by sa zmestilo vyše päťdesiat futbalových ihrísk. Napriek istej desivosti sa živel na dlhý čas stal atrakciou a prilákal do doliny desaťtisíce ľudí, ktorí by sem inak nikdy neprišli. Pomohol by nával výletníkov aj ohňom zničenej Banskej Štiavnici?
Denná návštevnosť Žiarskej doliny počas víkendov v hlavnej letnej sezóne je tak tisícpäťsto turistov denne. Prvé mesiace po páde lavíny ich sem počas bežného jarného dňa vyšlo aj dvetisíc. „Do údolia zrazu stúpali húfy ľudí každého veku, dokonca aj s kočíkmi, mierili sem zájazdy. Prichádzali Česi, Nemci, Angličania, Arabi, Číňania, či Japonci. Všetci fotili, filmovali, míňali peniaze za občerstvenie a brali nám poháre, na ktorých bola hlava kamzíka,“ prezradil nám neskôr s úsmevom dnes už bývalý chatár na Žiarskej chate Miroslav Dzuroška.
