Hoci časy, keď druhé najväčšie maďarské mesto bolo obchodnou križovatkou, sú dávno preč, centrum Hajducko-bihárskej župy si časy plné tovaru a trhovníkov pripomína dodnes. Ulica Csapó je denne rozkvitnutá farebnými kvetinami, na niekdajšom rybom trhu nalievajú najlepšiu maďarskú pálenku a víno a tam, kde kedysi bývali tkáči na Kossuthovej ulici, dnes varia v každej kaviarni top kávu. Smädný ani hladný teda v Debrecíne neostane nikto. Veď maďarská klasika v podobe kapustových listov plnených
mletým mäsom, gulášovej polievky či klobásy zasýti aj najväčších hladošov.

Pozor na uši!

Či si dať kalórie do tela pred spoznávaním mesta alebo až potom, zvážte sami. Na zozname pamätihodností je toho dosť. Napríklad Veľký reformovaný kostol, najväčší protestantský svätostánok v krajine, do ktorého sa vmestí tritisíc ľudí. Maďarský politik Lajos Kossuth v ňom pred 170 rokmi čítal vyhlásenie o nezávislosti. Stolička, na ktorej sedel, je dnes najväčšou vzácnosťou. Pozrieť si možno aj dve veže, na strešnú terasu vedú schody aj výťah. Cestou hore sa treba zastaviť pri Rákócziho zvone. Ale radšej nie na pravé poludnie, aby ste neohluchli. Pri prechádzke mestom sa oplatí poriadne pozerať pod nohy. Bývalú židovskú štvrť poznať podľa dvoch synagóg, ale aj podľa zlatých tabuliek na dlažbe. Sú na nich mená niekdajších obyvateľov domov a informácie o tom, do ktorého koncentračného tábora ich odviedli. Nuž a Debrecínske reformované kolégium zaujme aj tých, ktorí históriu veľmi nemajú radi. V knižnici majú viac ako 60-tisíc zväzkov vzácnych kníh. Väčšina z nich je obalená v koži a zdobená zlatom. Ako sa to robí, uvidíte tiež.

Tokaj nie je len sladký

Debrecín je priateľský i k cyklistom. Počet cyklotrás je porovnateľný s počtom chodníkov. Hotelieri i mesto bicykle požičiavajú. Zídu sa vám, ak sa vám zažiada navštíviť
Veľký les vzdialený asi tri kilometre. Ide o takzvané študentské mestečko, keďže tam sídli jedna z najlepších maďarských univerzít. Na chvíľu pootvorte brány budovy, aby ste videli, že impozantná nie je len zvonka, ale čaro majú aj arkádové chodby. Festivaly jedál a hudby sa zas točia najmä okolo susednej storočnej vodárenskej veže. Ak práve
na žiaden nenatrafíte, vylezte aspoň na jej vrchol. Buď po schodoch, alebo môžete využiť lezeckú stenu na vodojeme. Odtiaľ je len na skok do Srbska alebo do najznámejšieho vinárskeho kraja. V Tokaji počuť angličtinu, francúzštinu, nemčinu i španielčinu. Nie však v uliciach, ale v podzemí. Tam majú vinári schované najväčšie tekuté poklady, o ktorých vedia hodiny rozprávať. A neostane len pri rečiach. Vinárka Katalin Hudácskó ho dáva i okoštovať. Hoci nikdy nemala žiadnu reklamu, každoročné zásoby rozpredá do poslednej fľaše priamo zo svojej pivnice. A koľko vína si dopraje každý deň? „Pre mňa je to liek. Odporúčam vypiť minimálne dve deci denne. Ja tak robím už desiatky rokov a môj lekár už ani nevie, ako vyzerám,“ usmieva sa a návštevníkov učí, že Tokaj nie je ani zďaleka iba sladké víno.