Z Bratislavy cez nemecký Rosenheim to do Ötztalského údolia v Rakúsku trvá autom asi šesť hodín. Na začiatku apríla je tu teplejšie ako pod Tatrami. V doline kvitnú kvety, ľudia vysedávajú v záhradných kaviarňach v krátkych rukávoch, no vysoko v horách stále panuje chlad. Cez mestečko Oetz, ktoré je východiskovým bodom do stredísk Hochoetz, Kühtai, Hochgurgl, Obergurgl či Sölden, sa aj preto valia prúdy drahých limuzín so športovcami. Na ich radosť sneh v kraji, ktorý preslávil ľadový muž Ötzi, určite vydrží do Veľkej noci. No aprílová lyžovačka tu nie je jediným lákadlom.

Ubytujeme sa v rodinnom penzióne, ktorý patrí Nemcovi a Rakúšanke. Priateľskú cenu 30 eur za osobu s raňajkami nám v ňom zariadi Slovák zo Spiša, ktorý v mestečku pracuje. Majiteľ je mimoriadne milý. Dohovorí sa po anglicky a dokonca aj po rusky, nič pre neho nie je problém. „V Tirolsku nepoznáme stres, no svojich hostí to musíme učiť. Stále sa ponáhľajú,“ podotkne pri raňajkách. Netrvá dlho a zisťujeme, že nemčinu nám netreba. Takmer v celej doline pracujú v hotelových službách Slováci! „Keby sme všetci naraz odišli, polovica reštaurácií na druhý deň kľakne,“ smeje sa jeden z nich.

Takto to vyzerá v stredisku
Kühtai v apríli.
Takto to vyzerá v stredisku Kühtai v apríli.
Zdroj: Ján Dzúr

Všade kravy

Öetz leží vo výške asi osemsto metrov. Obklopujú ho desiatky trojtisícových štítov, vrátane najvyššej hory Tirolska, Wildspitze. Z mestečka vedie dvanásťkilometrová kľukatá cesta do najvyššie položeného alpského strediska Kühtai. Sezóna v ňom trvá do konca apríla, na začiatku mesiaca tu bolo stále jeden a pol metra snehu, denný lístok stál 40 eur. Areál lákal na vyše štyridsať kilometrov zjazdoviek, ktoré sa začínajú vo výške slovenského Chopku a jedna z freerideových tratí viedla po múre priehrady, ktorú tu Rakúšania postavili. Z údolia do strediska niekoľkokrát denne chodí skibus.

Kým neďaleký Sölden je určený pre mondénnu klientelu, Kühtai pôsobí rodinnejšie. Aj tu sú však lyžiarske školy, požičovne výstroja, športové obchody, luxusné hotely a alpské krčmy s tradičnou kravou. Gro hostí v stredisku tvoria Rakúšania a Nemci, vídame však aj Rusov, Poliakov, Holanďanov či Čechov. Tí Ötztalské údolie objavili už pred stopäťdesiatimi rokmi, keď rodiny z Álp treli biedu, no už vtedy prenajímali hostince. Historické fotky, ktoré objavíme pri jednom z penziónov, vznikli po rozpade Rakúsko-Uhorska.

Gazdovia na nich sa v ničom nelíšia od slovenskej chudoby medzi dvomi svetovými vojnami. Rakúšania však neskôr pochopili, že na drobných políčkach nezbohatnú, preto stavili na rozvoj turistiky. Cestovný ruch im stále zabezpečuje pracovné miesta, najmä na vidieku a v hornatých častiach krajiny prináša peniaze.

Do údolia Ötztal už prišla
jar a všetko je pripravené na
veľkonočné sviatky, keď sa dolina
po krátkej medzisezóne opäť zaplní.
Do údolia Ötztal už prišla jar a všetko je pripravené na veľkonočné sviatky, keď sa dolina po krátkej medzisezóne opäť zaplní.
Zdroj: Ján Dzúr

Lákadlom aj Ötzi

Dnes do Rakúska prichádzajú desiatky miliónov návštevníkov ročne a Ötztalské údolie patrí k najnavštevovanejším. Prispel k tomu aj príbeh ľadového muža, ktorého našli v Ötztalských Alpách. Súdny lekár v roku 1991 do opisu uviedol, že nebožtík mal zvláštne tetovanie a obuv, ktorá vyzerala ako zo slamy.

Archeológ Konrad Spindler z univerzity v Innsbrucku čoskoro konštatoval, že múmia je stará vyše päťtisíc rokov. Kým sa však vedci stihli dohodnúť na jej mene, viedenský reportér Karel Wendl ju nazval Ötzi: podľa údolia nad ktorým ju objavili. Rekonštrukcia ukázala, že chlap si odev ušil zo siedmich zvierat, asi dve hodiny pred smrťou sa posledný raz najedol mäsa z kozorožca a napokon ho zastrelili šípom.

Kto nechce, nemusí sa lyžovať, môže
sa na hory pozerať z wellness...
Kto nechce, nemusí sa lyžovať, môže sa na hory pozerať z wellness...
Zdroj: Ján Dzúr

Nudiť sa nebudete

Moderné testy doplnili, že lovca bolel chrbát, trápili zuby a v črevách mal parazita. Do Ötztalských Álp sa vydal z dnešného Talianska, kde má v Bolzane už dvadsať rokov svoje múzeum. Z Ötztalského údolia sa k nemu cez hory nedostanete, musíte ich obísť cez horský priesmyk Brennero a obetovať jeden deň výletu. Ak vám stačí Ötziho príbeh počúvať, nudiť sa nebudete ani v mestečku Oetz. Je plné reštaurácií, kde stojí menu 24 eur, malebných alpských penziónov s kávou za 3 eurá, parkov a gazdovských usadlostí.

Pasú sa okolo nich kravy, na jar na lúkach rozvoniava hnoj, všade sa prechádzajú vyobliekaní dôchodcovia a športuje mládež. Popri mestečku tečie potok Aache, nad ním vedie turistický chodník. Na jeho okraji nájdeme lipu, ktorú tu vysadili Česi a neďaleko pridali mohylu velikánovi českého športu Miroslavovi Tyršovi. V roku 1884 si sem prišiel zoceliť zdravie, no po jednom z výletov sa do svojho hostinca nevrátil. Po trinástich dňoch nezvestnosti jeho telo vyplavila riečka Aache...

Je to peklo! Slovák, ktorého zatkli v Iráne, má odkaz pre pašeráčku Terezu do pakistanskej basy

FOTO: Z rozprávky do rozprávky. Poďte s nami na výlet na miesta, ktoré preslávil aj Rumburak

Magnátova hrobka. TOTO miesto ukrýva príbeh jedného z najväčších slovenských boháčov