Štajerskú obec Jakobsberg milovníci hôr objavili v roku 1936. Nad ňou vo výške 1 600 metrov nad morom totiž Florián Ferner v lete pásol svoj dobytok a obýval malú drevenicu. Okoloidúcich zvykol často pohostiť čerstvou drobnosťou, a tak na nezištnej srdečnosti postupne začal zarábať.

Sánky ako priorita

Prvým návštevníkom dovolil bača Florián vo svojom salaši prespať pred vyše šesťdesiatimi rokmi. Jeho pohostinnosť nemala hraníc a chýr o výborných domácich produktoch sa rozniesol nielen po celom regióne. Preto keď chcel z biznisu niečo mať, v roku 1974 inicioval stavbu vleku. Od začiatku boli jeho prioritou sánky a nie lyže. Tento trend pretrváva dodnes. Stačí mať trošku silu v rukách, nasadnúť na drevenú konštrukciu potiahnutú plátnom, pripevniť ju o kotvu a potom sa už len držať, aby vás vlek v polovici kopca nestratil. Sane, ktoré majú na výpožičku k dispozícii, sú oproti tým niekdajším vynovené brzdou. Kto si teda nechce zodrať nohy, počas spúšťania sa zatiahne kovovú tyč.

Pálenka zo šišiek

Štyridsiatu zimu v týchto končinách prežíva aj Floriánov potomok Reinhard Ferner. „Toľko snehu, ako sa nám drží teraz, sme tu nemali niekoľko rokov. Turisti milujú, keď si po celodennej sánkovačke oddýchnu v saune s výhľadom do doliny alebo sa vykúpu v drevenej kadi,“ hovorí majiteľ drevenice, kde návštevníkov nielen prenocujú, ale aj zasýtia. Špecialitou na privítanie je pálenka zo šišiek alpskej borovice. „Na likér zbierame šišky z horných vetiev, pridáme cukor, vanilku a necháme v domácom alkohole lúhovať na slnku. Po troch týždňoch sa biela tekutina zmení na červenú až tmavohnedú,“ vraví chatár, ktorý miluje hudbu a spev. Aj preto má v reštaurácii k dispozícii spevníky svojich obľúbených piesní a po večeroch sa za zvukov živej hudby z chaty ozývajú viac či menej falošné tóny. Dôležitá je zábava. Tam, kde sa lúčia vtáky Nuda to nie je ani počas zimnej prechádzky okolo jazera Furtnerteich. V okolí vodnej plochy ľadovcového pôvodu organizujú výlety na pozorovanie vtákov, ktoré sa schovávajú v obrovských stohoch. Pobrežie jazera si za svoj domov vybral aj miestny botanik. Ten najradšej sleduje, keď vtáky odlietajú do tepla. Toto jazero je poslednou zastávkou tisícky operencov pred štartom na ich ďalekú cestu. Celá oblasť je súčasťou národného parku Zirbitzkogel-Grebenzen, ktorému kraľuje najvyšší vrch Zirbitzkogel. Domáci už vedia, že keď sa nad vyše dvojtisícovým kopcom vznášajú mraky v podobe bielej čiapky, môžu sa tešiť na slnečné počasie.

Zima v zime nehrozí

Byť v Rakúsku a nevytiahnuť na svah lyže by bol asi hriech. A tak kto bude mať saní po krk, o dvadsaťpäť kilometrov ďalej majú v stredisku Lachtal tridsaťpäť kilometrov zjazdoviek. Zdatní i začiatočníci sa tam spúšťajú pomedzi veterné turbíny, plastové lesné zvery či drevenú kaplnku. Počas lyžovačky veru nikto nezmrzne. Niektoré vlekové sedačky sú totiž vyhrievané. Druhou možnosťou na zahriatie je bombardino. Domáci po vzore Talianov zohrievajú vaječný koňak s whisky a podávajú ho so šľahačkou.