Osiris O'Connor sedel pred Galériou u starej kozy na začiatku pešej zóny, fajčil a počúval akúsi karibskú muziku. V miestnosti plnej farieb turisti z celého sveta obdivovali nádherné obrazy jeho manželky Eszter, iní sa nadchýnali abstraktnými sochami a šperkmi. Chodil som k nemu tri dni s fotoaparátom na krku a Osiris si ma už nedôverčivo premeriaval. „Ak si u mňa kúpiš štyri pohľadnice za štyri eurá, môžeš si spraviť záber. K pohľadniciam ti potom dám jednu zadarmo. Je to dobrý obchod, nie?“ usmial sa naoko nevrlý muž. Prikývol som.
Pred výklad Starej kozy v Szentendre, umeleckého mestečka neďaleko Budapešti, sa medzitým nahrnuli davy výletníkov z Balkánu a Ázie. No my sme si padli do rany a nemohli sme sa odtrhnúť od družnej debaty o psoch, mačkách a lyžovačke v Tatrách! Osiris nám napokon pribalil magnetku a zamával nám od dverí galérie, neďaleko ktorej sa v jemnom vetre hýbali farebné lampy a dáždniky. Pod nimi si turisti kupovali zmrzlinu, debatovali nad kávou, alebo stáli pri stánkoch s keramikou.
