Odmala bola skôr samotárka, nevyhľadávala spoločnosť iných detí. Aj keď sa uzatvárala do seba, v inteligenčných či školských testoch vynikala. „Nemala som si s rovesníkmi čo povedať. Kým oni čítali Janku a Danku, ja Laa Ce-tunga,“ spomína Sonia.
Navyše si myslela, že jej asi šibe. S tým, že počuje rôzne hlasy a vidí rôzne bytosti, sa dlho nikomu nezdôverovala. Hoci vedela, že mali v rodine ľudí, ktorí sa zaoberali mystikou už pred rokmi.
Medzi životom a smrťou
„Behala som po byte a pýtala sa mamy, či na mňa volala ona alebo sestra. Nič. Hlasy však postupom času silneli. Tak som si povedala, že to skúsim nejako ignorovať, úplne zadupať,“ spomína Sonia. Vrhla sa na štúdium fyziky, neurológie aj psychológie, no odpovede na to, čo sa s ňou deje, nenašla. Až neskôr pochopila, že hlas, ktorý počula, patril jej patrónke svätej Barbare. Aj to, že ak je raz niekto pre spirituálnu cestu vyvolený, patrón ho na ňu dostane tak či tak.
Približne pred desiatimi rokmi sa začali diať zvláštne veci. Sonia – vtedy ešte Soňa – slabla, upadala do komatóznych stavov, nevedela sa pohnúť, nedokázala sa zobudiť. Doma im umierali zvieratá. Svoje vtedajšie pocity opisuje ako stav na hranici života a smrti.
Hľadala pomoc všade, u liečiteľov aj u ezoterikov, ale nikto ju nevedel vrátiť späť do normálneho života. „Väčšinou mi len poradili, aby som sa modlila a prosila Boha,“ usmeje sa Sonia. Vtedy ešte netušila, že sa stala obeťou čiernej mágie...
Stále sa učím
Prebral ju až istý mexický šaman, ktorý prišiel do Česka. „Podarilo sa vybaviť, aby som sa k nemu dostala. Kliatbu prelomil počas desiatich minút. Povedal, že vidí, že som senzibilná, a ak sa chcem z tých nepríjemných stavov dostať úplne, mám sa skontaktovať s hlavným čarodejníkom v Mexiku,“ opisuje svoje prvé skutočné zážitky s mágiou vyštudovaná archivárka. A tak sa dostala do čarodejníckej školy.
„Mala som to šťastie, že som bola osobnou žiačkou štyroch najväčších čarodejníkov organizácie,“ hovorí Sonia. Študovala u nich štyri roky, no učí a vzdeláva sa stále. Ako jedinej na Slovensku jej pridelili licenciu profesorky vysokej mágie, môže teda svoje vedomosti posúvať ďalej a učiť. Ukazuje hŕbu diplomov z predmetov, ktorými v mágii prešla, napríklad očistné rituály či práca s tarotmi. Okrem toho v rámci organizácie, v ktorej študovala, sa vďaka svojim schopnostiam vypracovala na druhého najlepšieho psychometrika v celosvetovom meradle. Vysvetľuje: „To znamená, že dokážem prirodzene čítať energie. Keď niekam prídem, viem odhaliť zdroj problému, hneď zistím, o čo ide...“
Mágia je umením rovnováhy
Sonia svoje schopnosti nezneužíva ani nevyužíva. Napriek nim stojí nohami pevne na zemi a na materiálny svet nezanevrela. Stáva sa, že niektorí z tých, ktorí začnú študovať mágiu, po pár mesiacoch zídu zo správnej cesty. „Skrátka im prepne a majú pocit, že sú pánmi celého vesmíru. Bez magického rituálu už nedokážu ísť ani na záchod a každého, kto sa na nich krivo pozrie, chcú hneď potrestať. A potom rituály, ktoré robia, buď nefungujú, alebo dopadnú presne naopak,“ opisuje Sonia Guerrera úskalia štúdia. Mágia je podľa nej umenie rovnováhy. Mág si musí zachovať reálny pohľad na spirituálny aj materiálny svet.
Foto:Archív S.G.
Ak sa necíti vyrovnaná, nepracuje. Podotýka, že na klienta sa nesmie pozerať cez svoje zážitky či osobné skúsenosti. Ak mu chce pomôcť vyriešiť nejaký problém, musí sa naladiť na jeho energiu. „Aj keby mi povedal, že sa narodil ako mimozemšťan a práve vystúpil z vesmírnej lode, musím to brať ako fakt. Nesmiem si myslieť, že je hlupák, ale hľadať odpoveď na to, v čom je pôvod jeho myslenia, i možnosti, ako mu pomôcť,“ poodhaľuje Sonia svoje poslanie.
Fungujúce vzťahy nerozbíjam
Medzi najčerstvejšie zážitky, z ktorých sa tím bratislavskej Santérie veľmi teší, je pomoc dievčaťu, ktoré odišlo študovať do Ameriky. Za oceánom sa dostalo do depresií, prestalo chodiť do školy, komunikovať, prepadlo mentálnej anorexii. Jeho mama poprosila Soniu o pomoc. „Podarilo sa nám vrátiť ho späť do života. Dievča opäť chodí do školy, začalo jesť. Nedávno sme od jeho mamy dostali ďakovný mail,“ teší sa profesorka mágie.
Ak by však niekto chcel cez čarodejníka ublížiť druhému, u Sonie nepochodí. Ani vtedy, ak by chcel ukradnúť partnera inej osobe z fungujúceho zväzku. „Ak viem o niekom, kto inému cielene ubližuje a nezastavím ho, hoci viem, ako na to, pomáham mu škodiť. Ako keby som vedela plávať a neskočím po niekoho, kto sa topí,“ hovorí Sonia, ktorú o pomoc nežiadajú len ľudia zo Slovenska, ale aj zo zahraničia.
Som bojovníčka
Pri svojom uvedení do „čarodejníckeho cechu“ prijala od svojich učiteľov meno Sonia Guerrera. V španielčine to znamená Soňa Bojovníčka. Pre jej cnosti a povahové črty si ju totiž vybrala svätá Barbara, ktorá je jej duchovnou patrónkou. Počas svojho života bola bojovníčkou a kráľovnou Nikomédie, časti dnešného Turecka. „Znamená to, že keď už nie sú iné možnosti, idem za niekoho do boja, aby som mu pomohla,“ približuje Sonia. Priznáva však, že keď sa pred štyrmi rokmi začala mágii venovať profesionálne, mnohí ľudia sa na jej činnosť pozerali s nedôverou.
Predstavovali si ju buď ako tučnú černošku, ktorá pri rituáloch podrezáva kohúty, alebo ju dokonca spájali so satanizmom. „Neviem, kde na to prišli, keďže santo znamená svätý a santéria je v podstate náuka o svätých a o ich cnostiach,“ uzatvára Sonia Guerrera s úsmevom.
Iba sviečka nestačí
Poznáte tvrdenie, že zapálená biela sviečka odstráni z miestnosti zlú energiu? Opatrne. Ak na to svieca nie je určená a nie je ritualizovaná, nezahrávajte sa s tým. „Je to omnoho zložitejšie, samotná sviečka nestačí. Ak je nablízku nejaká mŕtva duša, iba čo sa z nej príde nakŕmiť. Pretože duše, ktoré neodišli do svetla, potrebujú svetlo ako energiu,“ varuje Sonia. Ak pálite sviečky s nejakým zámerom, hoci aj dobrým, a neviete, ako na to, ľahko sa stane, že tým dosiahnete presný opak. A iba posilníte to, čoho ste sa chceli zbaviť.
Najväčší sviatok
Keďže Santéria oslavuje svätých, Sviatok všetkých svätých oslavujú honosným rituálom. Pre všetkých svojich patrónov a duchov, ktorí s nimi spolupracujú, pripravia večierok. „Nesedíme a neplačeme, ale pripravíme občerstvenie, vyzdobíme oltáre, zapálime sviečky, tancujeme a spievame s nimi. Je to ako veľká rodinná oslava,“ opisuje Sonia. Na Sviatok zosnulých oslavujú svojich predkov. Spomínajú na tých, ktorí k nim patrili, a aj pre nich sa robí špeciálny rituál.
„Pripraví sa stôl, naloží sa im jesť, zapáli sa sviečka. Tak, ako keby s nami fyzicky boli. Mnohí z nás sú však energeticky už takí vyladení, že dostávajú od svojich zosnulých telepatické odkazy, niektorí cítia dotyky a ich prítomnosť,“ hovorí profesorka mágie.
