Dedina Soľná Baňa, kde sa stáročia ťažila soľ pre celé Rakúsko - Uhorsko, je dnes súčasťou Prešova, no kedysi bola samostatnou obcou. Rovnako ako pred tristo rokmi v nej ale vykúkajú šachty, sklady, stajne, či budovy na varenie soli.
Baníci, ktorí ju v nošiach vláčili z desiatky metrov hlbokých šácht na povrch sa dorozumievali tajným jazykom a remeslo odovzdával otec synovi. Okrem nich sa haviarom v Soľnej Bani mohol stať iba muž, ktorý sa sem priženil.
Duby pre Kolumba
V osemnástom storočí spodná voda zaliala šachtu a sociálna situácia v regióne sa skomplikovala. Na popud Márie Terézie prišli do Solivaru čipkárky z iných regiónov Európy, ktoré miestne ženy naučili paličkovať. Manželky a deti baníkov sa tak na desiatky rokov stali živiteľkami rodín.
Nad šachtou Leopold medzitým vyrástol gápeľ, ťažobný mechanizmus, ktorý je najväčší v Európe. Drevo naň pochádza z dubov od Kokošoviec, z ktorých vraj stavali aj lode Krištofa Kolumba. Soli od Prešova hovorili kráľovská, pretože ňou zásobovali aj kráľovské a cisárske stoly. Dnes je areál Solivaru nielen technickým unikátom, ale tiež turisticky najlákavejšou atrakciou Šariša.
Je tu múzeum
Práve teraz je tam výstava dokumentárnych fotografií o živote cirkvi od Petra Sedláka, ktorá sa volá Svietiene – 7. V novembri je múzeum otvorené od utorka do soboty, vstupné pre dospelého je 8 eur.
