Nikto nešomral
Do Białky Tatrzańskej mieria predovšetkým Poliaci, odhadujeme, že ich tu bolo cez deväťdesiat percent zo všetkých lyžiarov. Zvyšok tvorili Slováci, Česi, Maďari, výletníci z Pobaltia i z Holandska. Na preplnených svahoch a na ťažkom marcovom snehu padali ako muchy, no práve vďaka miernejšiemu terénu sme k nim nikdy nevideli uháňať Horskú službu. V stredisku, súčasťou ktorého je neveľké námestie s krytým pódiom, je viacero požičovní a servisov, rovnako päť – šesť parkovísk. Cesta k nim vedie medzi hotelovým rezortom a dedinským cintorínom a je taká úzka, že sa musíte sa modliť, aby ste tu nestreli autobus.
Život v Białke Tatrzańskej sa na začiatku jari nekončí ani po zotmení. Môžete sa ísť vyhriať do moderného akvaparku s výhľadom na zjazdovky. Peniaze miniete v stánkoch s alkoholom, alebo na tržniciach aké už u nás nevidno. Na nákupoch sa však nesmiete priveľmi zdržať, všetky reštaurácie a krčmy v dedine okolo siedmej doslova praskali vo švoch. Na večeru v obrovitej trojposchodovej kolibe sme zakaždým čakali v rade pred ňou. Na rozdiel od Slovenska, tu ale kvôli tomu nikto nešomral...
