O magickom skalnom brale nad Liptovským Mikulášom sa oddávna povrávalo ako o tajuplnom a nerozlúštiteľnom mystériu. Hľadačom pokladov nedala Rohačka spávať. Chodili sem aj počas teplých letných nocí a nachádzali spony, sklenené perly aj mince z čias Rímskej ríše.

Namiesto obrúčky parohy

Pred sto rokmi vystúpil na Rohačku i spisovateľ Ján Volko – Starohorský. Tu je jeho svedectvo: „V polovici devätnásteho storočia tu miestni nachodili obrúčky, bronzové reťaze, ba i bronzové kotly. Väčšiu časť nájdených predmetov však za malé prepitné stopil mikulášsky olejár a vyrobil z nich praktickejšie veci,“ píše vo svojom diele Prírodné bohatstvo Liptova.

Ukrýva Slovensko takéto poklady?
Ukrýva Slovensko takéto poklady?
Zdroj: Archiv Pluska.sk

„Blízko najvyššej Rohatej skaly som kopal aj ja, no našiel som len obrovské parohy. Až keď som v roku 1922 navštívil prírodovedecké múzeum v Bruseli, ukázalo sa, že ide o zhody vzácneho historického prajeleňa,“ priznal spisovateľ.

Šťastie ich minulo

Dnes je Rohačka najmä turisticky obľúbený vŕšok, z asfaltky medzi Iľanovom a Ploštínom sem vyjdete za necelú hodinu. Z najvyšších bodov dovidíte na Kriváň aj Choč, ďalšie vrchy, kde celé generácie hľadačov pokladov hľadali zlato. Šťastie ich však minulo.