Jednou z najväčších turistických atrakcií Slovenska je Oravský hrad, ktorý vyrástol na skale nad riekou Orava v Oravskom Podzámku. Pevnosť, ktorej hovorili aj Hniezdo orla, začali na mieste starého dreveného hrádku budovať po tatárskom vpáde do Uhorska v roku 1241. Časom z neho vyrástol mohutný areál, ktorý má dnes 155 miestností a 754 schodov. Hradom vedú tri prehliadkové okruhy, ktoré turistov zavedú aj do dielne alchymistov, či k originálom renesančných pohrebných textílií Thurzovcov.

&nbsp;Populárna je tiež Médiatéka, kde sa dozviete všetko o filmoch, ktoré na Oravskom hrade natočili. A práve v októbri si v ňom pripomínajú sto rokov od vzniku prvého nemého, čiernobieleho filmu, Nosferatu – symfónia hrôzy. Hoci tento teraz patrí do zlatého fondu svetovej kinematografie, desiatky rokov nikto netušil, kde režisér Friedrich Wilhelm Murnau nakrútil legendárne zábery. Murnau totiž zomrel ako 43-ročný pri autonehode v Hollywoode, kam emigroval z Nemecka. A nikto iný si akosi nevedel spomenúť na miesto, kde horor natáčali.

Fritz Arno Wagner, kameraman, ktorý vynikal v zobrazovaní desu a&nbsp;tiež sa zabil v&nbsp;aute, sa na konci päťdesiatych rokov našťastie preriekol, že Nosferatu vznikol kdesi v&nbsp;Československu. Nakoľko v&nbsp;Česku nevedeli miesto lokalizovať, posunuli pátranie na Slovensko. Filmový historik Ivan Rumanovský zistil, že išlo o&nbsp;Oravský hrad. V&nbsp;prejazde medzi hradnými bránami tam hosťa vo filme vítal vycivený upírsky gróf Orlock, ktorého stvárnil herec Max Schreck. Scény s&nbsp;mužom, ktorý na nádvorí hradu nakladal rakvy a&nbsp;jeho vzhľad pripomínal krysu – nositeľku moru - zámerne natočili tak, aby sídlo démonického ukrutníka nikto nespoznal.

Premiéra filmu sa konala v&nbsp;Berlíne v&nbsp;roku 1922 v&nbsp;zoologickej záhrade v&nbsp;Mramorovej sále, no veľa ovácií príbeh nezožal. Hoci dnes snímka patrí medzi kultové, v&nbsp;čase vzniku ju publikum vnímalo kontroverzne. <strong>„Aj v Slovenských ľudových novinách vyšiel presne pred sto rokmi článok, ktorý Bratislavčanov pozýval do dnes už neexistujúceho kina Urania na elitné predstavenie. Novinku opisovali ako:&nbsp; Symfoniu hrúzy o 5 dejstvách dľa románu Dracula od Brama Stokera. Oznam dopĺňalo upozornenie: „Pre mládež nevhodné!“</strong> vysvetľuje historik Oravského múzea Martin Chmelík.

Nemý horor o krvilačnom upírovi z východnej Európy filmoví kritici dodnes považujú za najbrutálnejšie stvárnenie knižnej predlohy. Vdova po írskom spisovateľovi Stokerovi, ktorý román Dracula napísal a filmári sa ním inšpirovali, sa po jeho uvedení do kín rozčúlila tak, že tvorcov filmu zažalovala. Podľa súdneho rozhodnutia z&nbsp;roku 1925 im senát zakázal jeho premietanie a nariadil zničiť všetky kópie. Štáb to vraj urobil, film sa ale podarilo zachrániť vďaka ilegálnym kópiám. Zrekonštruovali ich v&nbsp;osemdesiatych rokoch minulého storočia v&nbsp;Mníchove a&nbsp;opäť premietli na medzinárodnom festivale v Berlíne.

Murnaua, ktorého ďalšie snímky - hoci dostali&nbsp; aj niekoľko oscarových ocenení - slávu upíra z&nbsp;Oravy už nikdy nedosiahli, pochovali po havárii v Amerike v&nbsp;Berlíne. Na jeho pohreb prišlo len jedenásť ľudí, desať mužov a držiteľka Oscara Greta Garbo. Švédsku herečku, ktorá okrem nohavíc rada nosila aj pánske saká, košele aj kravaty, v roku 1950 zapísali do&nbsp;Guinnessovej knihy rekordov ako najkrajšiu ženu, aká kedy žila. Po smrti Murnaua si nechala zhotoviť jeho posmrtnú masku a položila si ju na svoj pracovný stôl v Hollywoode...