Programovať môžu aj deti, ktoré nevedia písať. Má to dobrý vplyv na ich MOZOG aj povahové vlastnosti

Máte tendenciu nedokončiť prácu a nemáte odvahu experimentovať? Skladáte zbrane pri prvom probléme a chýba vám trpezlivosť? S trochou zveličenia sa dá povedať, že je to preto, lebo ste sa v detstve neučili programovať. Že je to hlúposť? Vedci, ale aj ľudia z praxe už dávno poukazujú na to, že programovanie má blahodarný vplyv na neurónové prepojenia v mozgu a dokáže budovať charakterové vlastnosti človeka. Samozrejme, môžete kontrovať, že podobný efekt dosiahnete aj skladaním drevenej stavebnice alebo šachmi. Zatvárať oči nad tým, že svet ovládli nové technológie, už naozaj nie je možné.

Ak hovoríme o programovaní v detstve, nemáme, samozrejme, na mysli zložité kódovacie jazyky pre malých géniov. Hovoríme o jednoduchých programovacích jazykoch, ktoré hravo zvládnu aj šesťročné deti. Že z vášho potomka vôbec nechcete mať programátora, ktorý bude hodiny sedieť pri počítači, aj keby mal zarobiť päťtisíc eur mesačne? Po prvé, keď vyrastie a rozhodne sa ísť touto cestou, aj tak mu v tom nezabránite, a po druhé, odborníci hovoria, že programovanie je dobrým vkladom do života aj pre umelcov, pekárov či veterinárov.

Ak to vezmeme úplne zoširoka, tak aj pre budúcich manželov či rodičov. Jedna vec je, že bez technológií sa už dnes nepohneme, preto je lepšie im rozumieť, druhá vec je, že programovanie formuje osobnosť. Učí kreativite, kritickému mysleniu a takisto nesmiernej trpezlivosti, ktorá sa určite v živote hodí.

„Ako hovoril zakladateľ Applu Steve Jobs, všetci by sme sa mali naučiť programovať, pretože to učí aj užitočnému spôsobu myslenia. Človek sa naučí riešiť problémy – naučí sa rozložiť ich na menšie časti a potom ich zasa postupne pospájať do celku, ktorý bude mať nejaké východisko, riešenie,“ hovorí Radovan Debnár, tvorca vzdelávacej platformy KidsCodr o zručnosti, ktorá sa hodí nielen do akéhokoľvek zamestnania, ale aj do bežného života. „Dieťaťu sa vďaka jednoduchému programovaniu tiež rozvíja logické a abstraktné myslenie. Čím skôr začne, tým ľahšie sa neskôr zaučí do nejakej technológie a bude ju vedieť využívať v praxi vo svoj prospech,“ dodáva.

Keď hovorí o programovaní, hovorí prakticky o istej forme hry, pri ktorej dieťa objavuje nové veci. Dieťa dokáže programovať aj vtedy, keď ešte nevie písať na klávesnici! Tvorí, zabáva sa a rozvíja si algoritmické myslenie a buduje aj sebavedomie. Nie ste na seba hrdí, keď sa vám niečo podarí? To, že programovanie má zmysel, vidí aj lektor detského programovacieho prostredia Scratch Ľuboš Jaroš. „Rodičia to dobre poznajú. Dieťa sa zatne a vyhlási: Toto sa učiť nebudem. Vzdá sa bez boja a bez toho, aby novú vec vyskúšalo. Pri programovaní to spraviť nemôže, inak by nepokročilo,“ hovorí.

Podľa Radovana Debnára by sa mali učiť deti programovať už od prvej triedy na základnej škole. „Postupne by sa vyprofilovali žiaci, ktorých to bude baviť a budú sa chcieť rozvíjať aj sami, napríklad rôznymi online kurzami alebo na krúžkoch. Už na základnej škole by mali vedieť, ako sa programujú roboty, alebo ovládať programovací jazyk tvorby hier, aby si dokázali sami niečo vytvoriť,“ hovorí.

Príklad by sme si mohli vziať hoci zo Spojeného kráľovstva, ktorá ako prvá európska krajina zaviedla v roku 2014 programovanie ako povinný predmet vo všetkých ročníkoch základných škôl. Deti tam majú možnosť vzdelávať sa v programovaní aj po škole, existujú rôzne iniciatívy, ktoré organizujú bezplatné voľnočasové programátorské kurzy po celej krajine.

Situácia v našich školách nie je ideálna, potvrdzuje to riaditeľ súkromnej bratislavskej školy Roman Baranovič. „V otázke digitálnych technológií sme niekde zastali. Dospelí nevedia deti dostatočne pripraviť na digitálny svet a to sa im môže rýchlo vymknúť z rúk,“ myslí si. Veľa učiteľov sa však našťastie chce vzdelávať a sú tu aj mnohé online kurzy alebo bezplatné workshopy. „Je však pravda, že málokto, kto môže robiť programátora za pár tisíc eur, pracuje v školstve,“ hovorí Radovan Debnár z Learn2Code, ktorá učiteľov vzdeláva.

Rodičia majú podľa pedagóga často zbytočné predsudky. „Často nemajú radi, keď dieťa sedí pri počítači, už len slovo počítačová hra v nich vzbudzuje odmietanie. Aktivity svojho dieťaťa sa snažia obmedziť alebo úplne prerušiť. Obyčajne bez toho, aby skutočne rozumeli tomu, či na tablete alebo počítači len zabíjajú čas, alebo ho trávia zmysluplnou činnosťou.“

Lenže, ako zistiť, čo to vaše dieťa vlastne robí? Dostáva sa vám odpovede: Ale nič, aj tak tomu nerozumieš? Možno by ste sa mali zamyslieť nad tým, že by ste sa aj vy dovzdelali napríkad v nejakom vzdelávacom počítačovom online kurze. Ak začnete aspoň trochu hovoriť rečou svojho dieťaťa, vyrastiete v jeho očiach a nebudete potrebovať cudzí slovník, aby ste mu porozumeli.