Karolov kopec

Ján Móry sa sa do Vysokých Tatier presťahoval z Banskej Bystrice aj so svojou manželkou, speváčkou Luciou Redding, ktorá pochádzala z Hamburgu a s ich synom Viktorom. Do zveľaďovania nadobudnutého dedičstva sa pustil s veľkou sa vervou. Na Novom Štrbskom Plese postavil nielen novú súkromnú vilu, ale tiež ďalší hotelový komplex s kaviarňou a tenisovými dvorcami. V jazere jeho hostia chytali ryby, alebo sa po ňom člnkovali. Kúpanie sa v lagúne kvôli plytkej vode a nebezpečným koreňom výletníkom zakázali, Banskobystričan im však  na okraji plesa postavil bazén. Ako vôbec do prvého vo Vysokých Tatrách do neho hadicou napúšťali slnkom zohriatu teplú vodu.

Syn Jána Móryho Viktor s otcom a jeho manželkou Magdou na návšteve na Novom Štrbskom Plese cca v r.1940.
Zdroj: JÁN DZÚR

 

V roku 1935 nechal Ján Móry namiesto drevenej rozhľadne na kopci Klát postaviť osem metrov vysokú murovanú vyhliadkovú vežu s kaviarňou s osemhranným pôdorysom. „Karol Móry ju nazval Karlov kopec, čiže Monte Carlo, Ján Móry ju zmenil na Monte Móry,“ vysvetľuje Mariana Bárdiová. Do kaviarne z hotelovej kuchyne nosili kávu, čaj a čokoládu, okrem nápojov ponúkali čašníci výletníkom aj domáce koláče. Kým turisti vzdychali blahom, pani Redding život v horách vyčerpával. Rodinu opustila a usadila sa v Ríme, kde sa jej stopa stráca.