Nezabúdali na duchovno

Mesto, jeho okolie i širší kraj, ale neutvárali iba bane a baníci. Tvorili ho aj drobní remeselníci, bez ktorých by moderné baníctvo neexistovalo. Uhliari pálili drevené uhlie do banských hút, drevorubači zabezpečovali výstuž do banských chodieb. „Pracovali v skupinách, viedol ich muž, ktorý sa volal dingovník. Prvá partia strom zoťala, druhá ho zbavila konárov, tretia kôry,“ vysvetľuje Dana Kurtíková.

Minulosť Banskej Bystrice spoznáte v Thurzovom dome.
Zdroj: JÁN DZÚR

Súčasťou baníctva bolo kedysi aj pltníctvo. Najčastejším druhom pltí, ktoré sa plavili po Hrone, boli kozy a liptovky. Koza tvarom pripomínala prsty na ruke, pltníci ju zbili z desiatich až pätnástich kmeňov rôznej dĺžky. Liptovka na Hrone zdomácnela kvôli pltníkom z Liptova, ktorí si plte viazali z rovnako dlhého dreva. Slúžila najmä na diaľkový transport, viezli na nej aj nábytok, zvony, či pálenku.