Historické námestie v&nbsp;Banskej Bystrici patrí k&nbsp;najkrajším v&nbsp;strednej Európe. V&nbsp;stredovekých mestských vilách, ktoré ho obklopujú, sú dnes najmä kaviarne, cukrárne a&nbsp;obchody, výnimkou je len Thurzov dom, kde je Stredoslovenské múzeum. Práve v&nbsp;ňom po troch rokoch príprav otvorili novú expozíciu, ktorá sa volá Tranzithistory. Viac ako dvetisíc zbierkových predmetov, dobových dokumentov, či interaktívnych hračiek zaberá jedenásť vynovených miestností. Spoznáte v&nbsp;nich históriu mesta, ktoré kedysi objavili aj najbohatší obchodníci na zemi.

„Rudy s&nbsp;vysokým obsahom zlata, striebra a&nbsp;medi našli prospektori v&nbsp;okolí Banskej Bystrice už v&nbsp;neskorej dobe kamennej. Ale až keď v&nbsp;roku 1255 uhorský kráľ Belo IV. udelil osade Bystrica pri hrade Ľupča mestské výsady, smeli mešťania<s> </s>využívať aj bohaté náleziská drahých kovov,“ vysvetľuje Dana Kurtíková zo Stredoslovenského múzea. O&nbsp;dve a&nbsp;pol storočia už bola Banská Bystrica najvyspelejším ťažobným, výrobným a&nbsp;obchodným centrom Európy a&nbsp;patrila medzi najlukratívnejšie centrá vtedajšieho sveta.

„Mešťan a&nbsp;banský podnikateľ Ján Thurzo zo Spiša sa vtedy spojil s&nbsp;bankárskou rodinou Fuggerovcov z&nbsp;nemeckého mesta Augsburg,“ pokračuje Dana Kurtíková. Fuggerovci začínali v&nbsp;štrnástom storočí v&nbsp;malej tkáčovni v Bavorsku, biznis však rozbehli vďaka obchodu s&nbsp;bavlnou s&nbsp;Talianskom. Najznámejšiemu z&nbsp;rodu, Jakobovi, čoskoro nikto nepovedal inak ako Boháč. Spojencami rodiny sa stali cisári aj králi, peniaze od nich si požičiaval pápež. Mnohí ho dodnes považujú za najbohatšieho muža všetkých čias.

„Okolo roku 1500 Fuggerovci ovládali celý európsky trh v&nbsp;obchode s&nbsp;meďou a&nbsp;striebrom. Meď, ktorú vyťažili v&nbsp;Španej doline a&nbsp;na Starých Horách – spracovali ju v&nbsp;Banskej Bystrici a okolí - vďaka nim smerovala do prístavov v Benátkach, Antverpách, či v&nbsp;Lisabone. Odtiaľto na lodiach putovala do celého sveta, napríklad aj do Kene, či Namíbie,“ dodáva Dana Kurtíková.

Mesto, jeho okolie i&nbsp;širší kraj, ale neutvárali iba bane a baníci. Tvorili ho aj drobní remeselníci, bez ktorých by moderné baníctvo neexistovalo. Uhliari pálili drevené uhlie do banských hút, drevorubači zabezpečovali výstuž do banských chodieb. „Pracovali v&nbsp;skupinách, viedol ich muž, ktorý sa volal dingovník. Prvá partia strom zoťala, druhá ho zbavila konárov, tretia kôry,“ vysvetľuje Dana Kurtíková.

Súčasťou baníctva bolo kedysi aj pltníctvo. Najčastejším druhom pltí, ktoré sa plavili po Hrone, boli kozy a&nbsp;liptovky. Koza tvarom pripomínala prsty na ruke, pltníci ju zbili z&nbsp;desiatich až pätnástich kmeňov rôznej dĺžky. Liptovka na Hrone zdomácnela kvôli pltníkom z Liptova, ktorí si plte viazali z&nbsp;rovnako dlhého dreva. Slúžila najmä na diaľkový transport, viezli na nej aj nábytok, zvony, či pálenku.

Popri práci však obyvatelia stredovekej Banskej Bystrice a&nbsp;jej okolia nezabúdali na zmysluplné trávenie voľného času, či duchovný život. V&nbsp;Stredoslovenskom múzeu vďaka tomu nájdete aj povestné fľaše trpezlivosti, kríže, ružence, sväteničky, maľby na sklo, či ich farebné napodobeniny. 

„Ľudia ich kupovali na trhoch vo väčších&nbsp;mestách, od podomových obchodníkov, alebo na púťach. Ak maľbu na skle požehnal kňaz, nemohli ju len tak vyhodiť,“ pripomína Dana Kurtíková. Púť históriou Banskej Bystrice sa končí v&nbsp;byte meštianskej vrstvy, ktorá často vzišla z&nbsp;baníckeho stavu...

Aj po stovkách rokov sa ukazuje, že Jakob Fugger, jeden z&nbsp;najúspešnejších biznismenov všetkých čias na svete, mal pochopenie pre chudobných. Najnavštevovanejším kútom Augsburgu je dnes najstaršie sociálne sídlisko na svete. Štvrť Fuggerei dal Jakob Fugger v&nbsp;roku 1521 postaviť pre katolíkov s dobrou povesťou, ktorí sa nie vlastnou vinou ocitli v&nbsp;núdzi. Je tu stoštyridsať bytov. Majú od štyridsať do šesťdesiat metrov štvorcových, kedysi v&nbsp;nich bývali viacdetné rodiny, dnes najmä starší ľudia.

Domy sú už napojené na centrálne vykurovanie, majú elektriku, vodovod, kanalizáciu, prízemné rezidencie aj malú záhradku. Napriek tomu, že vyrástli pred pol tisícročím, čaká sa na ne v poradovníku. Podmienkou je, že záujemcovia sa trikrát denne pomodlia Otčenáš. Nemusia to robiť doma, môžu ísť do kostola, ktorí vo Fuggerei stojí. Rovnako ako ich predchodcovia spred pár storočí, platia ročné nájomné jeden rýnsky zlatý, teda osemdesiat osem centov! Zvyšok nájmu dopláca nadácia Fuggerovcov, alebo zisky z&nbsp;turistiky. Aby súčasníci vedeli ako byty vyzerajú, jeden môžu navštíviť. Štvrťou vás prevedú aj v&nbsp;češtine, prehliadka trvá hodinu. 

Nahliadnite do novej expozície v Banskej Bystrici a spoznajte bavorské mesto Augsburg