Nezabúdali na duchovno
Mesto, jeho okolie i širší kraj, ale neutvárali iba bane a baníci. Tvorili ho aj drobní remeselníci, bez ktorých by moderné baníctvo neexistovalo. Uhliari pálili drevené uhlie do banských hút, drevorubači zabezpečovali výstuž do banských chodieb. „Pracovali v skupinách, viedol ich muž, ktorý sa volal dingovník. Prvá partia strom zoťala, druhá ho zbavila konárov, tretia kôry,“ vysvetľuje Dana Kurtíková.
Súčasťou baníctva bolo kedysi aj pltníctvo. Najčastejším druhom pltí, ktoré sa plavili po Hrone, boli kozy a liptovky. Koza tvarom pripomínala prsty na ruke, pltníci ju zbili z desiatich až pätnástich kmeňov rôznej dĺžky. Liptovka na Hrone zdomácnela kvôli pltníkom z Liptova, ktorí si plte viazali z rovnako dlhého dreva. Slúžila najmä na diaľkový transport, viezli na nej aj nábytok, zvony, či pálenku.
