Oravský hrad je dnes veľkým turistickým lákadlom, kedysi bol však väzením a pohľad naň vyvolával skôr obavy než chuť na jeho prehliadku. Vojenské konflikty, vzbury a&nbsp;povstania, ktoré zhoršovali život už aj tak chudobných roľníkov a&nbsp;pastierov, totiž v&nbsp;sedemnástom a&nbsp;v osemnástom storočí zasiahli aj dnešné Slovensko. Mnohí mladí muži sa preto vydali na zbojnícke chodníčky. Hoci romantické príbehy naznačujú, že za ich vzdorom stál feudálny útlak, zápisy súdnych sporov z&nbsp;Oravskej stolice hovoria, že išlo predovšetkým o&nbsp;snahu obohatiť sa. &nbsp;

„V&nbsp;roku 1788 Oravská a&nbsp;Liptovská stolica richtárom obcí na svojom území prikázali, aby sa neopovážili zbojníkov pritúliť, nebodaj im poskytnúť zbrane a&nbsp;jedlo. Tí ohrozovali verejný poriadok, prepadávali kupcov na obchodných cestách, ničili životy a majetok šľachty, ale tiež&nbsp;iných majetnejších obyvateľov,“ vracia sa do minulosti historička Oravského múzea Iveta Floreková, ktorá sa téme zbojníctva na Orave venuje roky. Ak richtár toto nariadenie porušil, mal byť potrestaný rovnako kruto ako zbojníci, družiny ktorých tvorili najmä vojenskí zbehovia, či bývalí vojaci a povstalci.

„Jána Kráľoviča v&nbsp;súdnom spise označovali pojmom svätokrádežník, pretože so svojimi kumpánmi vyraboval kostolnú vežu vo Vyšnom Kubíne. V&nbsp;mestečku Veličná mu za to uštedrili tridsať rán palicou,“ pokračuje Iveta Floreková.&nbsp; Horšie dopadli Štefan Matielka, Andrej Vajs, Juraj Čepeľa a Štefan Štuber, ktorí dezertovali od svojich regimentov v&nbsp;Bratislave a&nbsp;v Temešvári. V&nbsp;osemnástom storočí naháňali strach na strednom Slovensku, zlapali ich na Orave. Všetkých popravili, ich bezduché telá na výstrahu vplietli do kolies a&nbsp;hlavy napichli na koly.

Vstúpiť do zbojníckej družiny mohli muži dobrovoľne, na základe vlastných rozhodnutí. Viacerí sa však na krivé chodníčky dostali pod nátlakom a z obavy o svoj život, niektorí preto zo zbojníckej skupiny po čase utiekli. Práve z partie Štefana Matielku tak urobil Ondrej Rusnák od Rožňavy. „Keď sa chlapi po zbíjaní v Turci utiahli na salaš v Predajnej, niekoľkých z nich v spánku okradol. Podľa zápisu v súdnom spise ale jednému vzal klobúk, druhému dokonca z hrdla odrezal mešec s dukátmi!“ prezradí Iveta Floreková. Zbojník tak okradol zbojníkov...&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;

Utiecť sa podarilo aj Andrejovi Velikému, ktorý sa zo zboja vrátil k&nbsp;pánovi, od ktorého predtým ušiel. „Svoje činy oľutoval a&nbsp;z prepadu kostola v obci Leštiny dobrovoľne vrátil sto zlatých. Oravský stoličný súd neveril, že Andrej Veliký sa polepší a odsúdil ho na smrť sťatím!“ opisuje minulosť Iveta Floreková. Vo väčšine prípadov, ktoré Oravský stoličný súd riešil, išlo o&nbsp;lúpeže a&nbsp;prepady šľachtických kúrií, bohatších gazdovských domov, krčiem a&nbsp;mlynov. Zbojníci ich prepadávali v&nbsp;noci, keď využili moment prekvapenia. Svoje obete sa nestránili mučiť a&nbsp;týrať.

„Aby prezradili, kde majú ukryté cennosti, drvili im prsty, bili ich, bičovali, alebo im časti tela &nbsp;opaľovali ohňom. Nezriedka sa stávalo, že obeť takéto mučenie neprežila,“ prezradí historička. Korisťou pre zbojníkov sa stávali najmä peniaze. Okrem nich však brali strieborné gombíky, šperky, hodiny, svietniky, odev a&nbsp;obuv. Nepohrdli sekerami a&nbsp;kosami, slaninou, medom, obilím, domácimi zvieratami, či pálenkou. Časť lupu si rozdelili, časť rozdali príbuzným a&nbsp;časť predali. Z&nbsp;peňazí si kupovali jedlo, zbrane a&nbsp;náboje.

Pánom brali peniaze, no nepohrdli ani slaninou. TOTO stvárali naši zbojníci, kým odvisli

Plus TV

Neuveríte, čo na seba nabonzovali Lelkesovci: Ako obstáli v našom kvíze?

Miro Jaroš na koncerte speváčky Janet Jackson v Paríži

Dva rýchle sladké recepty, ktorým potešíte polovičku: Brownies a horúca čokoláda s BB pudingom

Výber pre vás

Pánom brali peniaze, no nepohrdli ani slaninou. TOTO stvárali naši zbojníci, kým odvisli

Súvisiace články

Sny boháčov zničila vojna. Na TOMTO odľahlom mieste malo vyrásť slovenské Monte Carlo

Panenstvo žien bránila kamenná stena. TOTO museli strpieť muži, ktorí bránili kresťanstvo

Záhrady boháčov boli vždy plné tajomstiev. TAKÚTO príjemnú náladu v nich ale žiadny nezažil

V Alhambre vládli katolíci, ktorí v Európe spustili inkvizíciu. O TOTO ich prosil Kolumbus

Sitno bolo prvým slovenským kopcom, kde si užívala smotánka. TOTO na jeho vrchole pribudlo

Plus TV

Neuveríte, čo na seba nabonzovali Lelkesovci: Ako obstáli v našom kvíze?

Miro Jaroš na koncerte speváčky Janet Jackson v Paríži

Dva rýchle sladké recepty, ktorým potešíte polovičku: Brownies a horúca čokoláda s BB pudingom

Výber pre vás