„Spinalonga? Je tam krásne, no nenechajte sa strhnúť príbehmi sprievodcov, rozľútostia vás,“ vystríha nás Vasilis. Sedíme na balkóne jeho kaviarne v&nbsp;mestečku Ágios Nikólaos na severe Kréty. Hlboko pod nami je jazero Voulismeni, v&nbsp;ktorom sa podľa legendy kúpala&nbsp;bohyňa cudnosti Artemis, za ním vidíme zátoku s&nbsp;idylickým menom, Záliv bohatých.
V&nbsp;prístave si za 16 eur kupujeme lístok na poldenný výlet loďou a&nbsp;z&nbsp;prívetivých uličiek mestečka vyrážame do úplne iného sveta. Našim cieľom je rozpálený ostrov Spinalonga, posledná kolónia lepry v&nbsp;Európe.

„Do polovice júla do Ágios Nikólaos nevkročila noha cudzinca, teraz sa to pomaličky rozbieha. Verím, že do jesene sa život na našom ostrove vráti do normálnych koľají,“ máva nám Vasilis. Zatiaľ to tak nevyzerá. Na Krétu vstupujeme s&nbsp;vyplneným elektronickým lokalizačným formulárom, z ktorého Gréci vyčítajú, koho na ostrov pustia.
My máme všetko v&nbsp;poriadku, ale pred vkročením na palubu výletnej lode kvôli koronavírusu vypisujeme ďalšie tlačivo. S&nbsp;miestom pobytu, číslom izby a&nbsp;telefónnym kontaktom.

<h2>Päťsto eur za noc</h2>
Cesta z Ágios Nikólaos na Spinalongu trvá hodinu. Pred vylodením sa na ostrove zakotvíme v malebnej zátoke a z lode naskáčeme do blankytne modrého mora. Onedlho sa spoza skalného ostrohu vynorí silueta delostreleckej bašty, ktorá mala pred pirátmi chrániť soľné panvy.
Neveľký ostrov s&nbsp;pevninou pôvodne spájala skalná kosa, tú ale na začiatku šestnásteho storočia vyhodili do povetria Benátčania, ktorí Krétu v&nbsp;tých časoch kontrolovali. Na kúsku zeme následne vybudovali pevnosť, ktorá prežila štyri benátsko-turecké vojny, pričom Turkom odolávala neuveriteľných sedemdesiat rokov!

&nbsp;V maličkom prístave je pokladňa, kaviarnička a obchod. Teplomer ukazuje vyše tridsať stupňov Celzia, tieň tu takmer nie je. Vodu majú len bublinkovú, pýtame si teda pollitrový čaj, aký u nás stojí deväťdesiat centov. Rátame s tým, že možno bude trikrát taký drahý. „Sedem eur,“ povie predavačka.
„Koľko?“ prekvapene skríkneme. „A k tomu pohár vody s ľadom zadarmo,“ zľakne sa Grékyňa a uteká do skladu. S najdrahším čajom nášho života v plecniaku vykročíme do uličiek, ktoré po benátskych vojakoch obsadili rodiny tureckých priekupníkov.

<h2>&nbsp;Čakali na smrť</h2>
Keď v&nbsp;roku 1898 ostrov opäť pripadol Kréte, úradníci nevedeli čo s&nbsp;nimi. Turkov totiž podľa dohody oficiálne vyhnať nemohli a&nbsp;práve kvôli kvitnúcemu pašeráctvu sa im odtiaľto nechcelo. Kréťania preto na Spinalonge zriadili leprosárium a&nbsp;Turci sa vyparili. Lepra, v&nbsp;tých časoch neliečiteľná infekčná choroba, nepatrila v Grécku medzi zriedkavé choroby.
Takmer za každou dedinou stála chatrč, v&nbsp;ktorej v&nbsp;akomsi vyhnanstve dožívali miestni malomocní. Aby ich zvyšok údolia rozoznal už z&nbsp;diaľky, museli mať na krku potupný zvonček.

Prvé štyri stovky vidiečanov prišli aj preto na Spinalongu dobrovoľne. Vstupovali sem cez bránu, ktorej hovorili Pekelná. Vedeli, že spoza nej niet návratu, no všetci si od nového bydliska sľubovali lepší život. Sklamali sa.
Turci zanechali na ostrove len hromadu sutín. Nebol tu jediný zdroj pitnej vody, vozili im ju v&nbsp;sudoch spolu s&nbsp;potravinami z&nbsp;pevniny. V čase vykládky sa k&nbsp;námorníkom nikto z&nbsp;ostrovanov nesmel priblížiť, ak by to urobil, žiadna loď s tovarom by sem už nikdy nepriplávala.

<h2>Deti do domova</h2>
Prvých päť rokov sa na Spinalonge nič nezmenilo, väčšina chorých tu len čakala na smrť. Všetko sa otočilo príchodom malomocných z&nbsp;nemocníc v Aténach a&nbsp;Solúni, ktorí sa nechceli zmieriť so svojim osudom. Vyčistili staré benátske nádrže na vodu, vybudovali kúpele, v&nbsp;ktorých sa každý obyvateľ ostrova musel najmenej raz za týždeň umyť v&nbsp;horúcej vode a&nbsp;oprať si šaty.
Nachystali dezinfekčnú miestnosť a začali obchodovať s pevninou. Podmienky na ostrove sa ale začali zlepšovať až v&nbsp;tridsiatych rokoch minulého storočia. Na Spinalonge vtedy pribudla nemocnica, kaplnky, kino, tri malé kaviarne, holičstvo a dokonca tu vznikol divadelný súbor. Ľudia tu cvičili a chodili do kostola, kde pôsobil kňaz, ktorý nebol malomocný!

Na ostrov lepry sa vrátil život. Rodili sa tu lásky, konali sa svadby, narodilo sa tu asi sto detí. Tie ale končili v&nbsp;detskom domove v&nbsp;Aténach a ak do osemnástich rokov neochoreli na lepru, mohli sa začleniť do gréckej spoločnosti. Po druhej svetovej vojne sa vďaka pokroku ostrov premenil na sanatórium.
V&nbsp;roku 1957 odtiaľto odišiel posledný pacient, liečiť lepru, ktorá sa už nestala obávanou infekciou, začali lekári v&nbsp;nemocnici v&nbsp;Aténach. Danteho bránou dnes prechádzajú turisti, tento rok však na Spinalonge kvôli obavám z&nbsp;novej mutácie koronavírusu všetci nosia rúška...

Ostrov smrti a lásky! Na Spinalonge, poslednej kolónii malomocných v Európe, sa rodili aj deti

Plus TV

Neuveríte, čo na seba nabonzovali Lelkesovci: Ako obstáli v našom kvíze?

Miro Jaroš na koncerte speváčky Janet Jackson v Paríži

Dva rýchle sladké recepty, ktorým potešíte polovičku: Brownies a horúca čokoláda s BB pudingom

Výber pre vás

Ostrov smrti a lásky! Na Spinalonge, poslednej kolónii malomocných v Európe, sa rodili aj deti

Súvisiace články

Leto sa lúči chladným počasím. Zaspomínajte si naň pri jazere, ktoré miluje Magda Vášaryová

Iným rany rozdával, jemu ich nadelil osud. TAKTO svetový šampión Juraj Tabak bojoval s opiátmi

Andy Warhol, Paul Newman aj Steve McQueen sú Rusíni. Neuveríte v akej biede žili ich predkovia

Lepší ako Jára Cimrman! TOTO všetko vynašiel Eduard Penkala, muž šikovnejší ako český vševed

Káva za euro, vstup na termálne kúpalisko za štyri! Za TAKÉTO ceny dovolenkujú Maďari v UNESCO

Plus TV

Neuveríte, čo na seba nabonzovali Lelkesovci: Ako obstáli v našom kvíze?

Miro Jaroš na koncerte speváčky Janet Jackson v Paríži

Dva rýchle sladké recepty, ktorým potešíte polovičku: Brownies a horúca čokoláda s BB pudingom

Výber pre vás