Múzeum Oravskej dediny v&nbsp;Zuberci – Brestovej je filmárskym rajom. Z príbehov, ktorým vytvoril kulisu, treba spomenúť najúspešnejší slovenský film Tisícročná včela a&nbsp;tiež rozprávky Princezná a&nbsp;žobrák, Sedem havranov, či Láska na vlásku. V&nbsp;rozprávke Šťastný smoliar si tu kominára zahral slávny Ondřej Vetchý, pri natáčaní rozprávky Vianočné želanie prišli zasa na pľac neznámi komparzisti z&nbsp;oravských národopisných súborov.

Na začiatku marca tu panovala taká zima, že kostymérky každých desať minút natierali pery deťom vazelínou a&nbsp;folkloristi zahrievali štáb domácou slaninou a slivovicou. V&nbsp;rozprávke O&nbsp;vianočnej hviezde si podobnú atmosféru vyskúšal<em> </em>Vojtěch Kotek, ktorý na Orave hral dedinského učiteľa, či Tereza Ramba. <strong>„Keď už niekde má byť bielo, tak určite&nbsp; v Zuberci,“ </strong>prezradil po natáčaní režisér Karel Janák. Kým pri hrade Žleby v&nbsp;Česku, kde sa časť deja odohrávala tiež, si štáb pomáhal technickým snehom, na Orave sa herci do bielych vločiek zabárali po kolená.

Oravský skanzen v&nbsp;doline za Zubercom ale nie je filmovým ateliérom. Na poľane Brestová ho začali stavať pred viac ako polstoročím, v&nbsp;čase živelnej premeny oravských dedín a&nbsp; necitlivej likvidácie ľudových stavieb. Keď sa ukázalo, že ochrana drevenej ľudovej architektúry na pôvodnom mieste je nereálna, najcennejšie z&nbsp;vyše dvesto vytipovaných dreveníc, či hospodárskych stavieb, zhromaždili na širokej lúke. Tá sa ukázala ako ideálna: tiekol cez ňu potok, dalo sa tu zaparkovať autom a&nbsp;blízko boli turisticky obľúbené Roháče. &nbsp;

Viac ako päťdesiat stavieb v Brestovej rozostavili do niekoľkých častí, ktoré pripomínajú jednotlivé časti Oravy. Veľkú časť objektov tvoria originály, ktoré rozobrali a&nbsp;na novom mieste opäť postavili tesári zo Zuberca a&nbsp;z&nbsp;Habovky, no &nbsp;v skanzene nechýbajú ani technické stavby. Je tu vodný mlyn, plátennícky mangeľ na hladenie modrotlače, či hrnčiarska pec. Nad drevenou dedinou, okolo ktorej sú aj teraz vo februári kopce snehu, sa týči drevený gotický kostol sv. Alžbety Uhorskej s&nbsp;maľovaným stropom.

Väčšina oravských dedín vznikla v&nbsp;pätnástom až šestnástom storočí z&nbsp;jednej usadlosti. Kolonistom zemepán najskôr vymeral raľu, zem, z&nbsp;ktorej mu odovzdávali časť úrody. Na raliach pozdĺž cesty si osadníci postavili prvé domy. Postupne pribúdali ďalšie, dvory sa zužovali a&nbsp;v priebehu vekov sa vyvinula hustá zástavba. Hornooravská ulica ukazuje ako ešte nedávno vyzerala tradičná obec pod Roháčmi. Vedľa drevenice zámožného roľníka z&nbsp;Hruštína ale objavujeme aj biedne chatrče, aké si gorali stavali v&nbsp;dnešnom Poľsku.

Dolnooravský rínok zasa predstavuje typ zemianskej osady s&nbsp;malým námestím, ktoré slúžilo ako trhové miesto. Stavby omietané hlinou a&nbsp;bielené vápnom boli pre túto časť regiónu typické. Omietka zlepšovala izolačné vlastnosti domu, no mala aj estetický význam – omietnuté domy pôsobili honosnejšie. Takáto je aj zemianska kúria Meškovcov z&nbsp;polovice osemnásteho storočia. V&nbsp;jednej jej časti bola súkromná latinská škola, do ktorej chodil tiež &nbsp;básnik Pavol Országh Hviezdoslav. Pred vyučovaním si v&nbsp;nej žiaci najskôr museli zakúriť.

Raritou je kúria Paliderovcov zo Štefanovej. Farbiari a obchodníci s&nbsp;plátnom v&nbsp;jednej časti žili, v&nbsp;druhej obchodovali a&nbsp;v&nbsp;poschodových komorách svoj tovar skladovali. Každý rok po fašiangoch od nich odchádzala kolóna vozov s&nbsp;plátnom, ktoré mierili až do Turecka. Najväčší obytný dom v&nbsp;skanzene však kedysi obýval šoltýs, zakladateľ osady, z&nbsp;Rabčíc. V najväčšej izbe úradoval richtár, v&nbsp;inej sú overené miery a&nbsp;váha, predmety obecného hlásnika a&nbsp;sluhu. Najchudobnejším želiarom zo Bzín ale musela na prežitie stačiť jedna malá izbička.&nbsp;

Najpokojnejšia atmosféra aj v&nbsp;zime vyžaruje z&nbsp;časti, ktorá sa volá Goralské lazy. Stoja na nich sezónne obydlia, v&nbsp;ktorých v&nbsp;lete bývali valasi, kosci a&nbsp;občas aj ich ženy s deťmi. Domy okrem obytných priestorov pozostávali zo stajne, chlieva a holohumnice, do ktorej na noc chlapi nahnali ovce. V&nbsp;zasneženej stráni stojí tiež vyše dvestoročný dom šoltýsa Jurčáka z&nbsp;Novote. Izba v&nbsp;ňom patrila k&nbsp;najkrajším v&nbsp;obci – dievčatá a ženy sa v&nbsp;nej schádzali na priadky a&nbsp;páračky. Práve ona sa mihla v&nbsp;rozprávkach Sedem havranov, či O&nbsp;vianočnej hviezde...

TAKTO krásne to v zime vyzerá v Zuberci