Keď film premietali na festivale v Benátkach, mnohí diváci opustili kinosálu. Niektorí vraj hneď po prvých záberoch, keď na plátne utýrali zvieracieho miláčika detského hrdinu. Režisér Václav Marhoul nezastiera, že násilie je rámcom celého príbehu. Na druhej strane, nie je to samoúčelné násilie, ako keď sa na ľudí rinú potoky krvi z vymysleného trileru. Toto nie je vymyslené, je to o násilí, ktorého sa Európania dopúšťali v nedávnej histórii. A preto treba aj takýto film, hoci nie je jednoduché vydržať pohľad naň.

Ľahostajnosť aj sadizmus

Film vznikol podľa rovnomennej knihy Jerzyho Kosinskeho. Takmer sa v ňom nerozpráva, dej sa odvíja v čierno-bielych obrazoch a zobrazuje príbeh malého židovského chlapca, ktorý sa sám potĺka povojnovou Európou. Rozhodne nestretáva ľudí, ktorí by dieťaťu chceli pomôcť. V lepšom prípade sa oň nezaujímajú, v horšom prípade sa ocitne v rukách sadistu. Snímka je plná krutých scén – je tu znásilnenie, týranie zvierat, vraždy, mučenie…

Treba sa pozerať

Napriek tomu tvorcovia tvrdia, že je to univerzálny príbeh o láske a zápase dobra so zlom. Inšpiráciou im bol podobne otriasajúci film sovietskej kinematografie Choď a pozeraj sa, v ktorom sú hrôzy vojny tiež podávané cez optiku bieloruského chlapca, ktorý sa chce zapojiť do odboja. Niektoré scény, napríklad upálenie dedinčanov v chalupe, boli také drastické, že diváci v šoku vybiehali z kinosály. Ľahko sa to môže stať aj na vtáčati, preto si dobre rozmyslite, či a s kým naň pôjdete do kina. Ak však máte dosť guráže, čaká vás silný umelecký zážitok. Navyše aj dnešný svet je plný násilia, pred ktorým nesmieme zatvárať oči.