Najväčšia tehlová pevnosť na svete prekvapivo neleží na okraji nedobytnej skaly, ale na rovine: v krajine plnej riek, kanálov a močiarov, len pár desiatok kilometrov od pláží Baltského mora. Patrí k siedmim divom Poľska, no stovky rokov sa spájala s Pruskom, štátom, ktorý po druhej svetovej vojne zmizol z mapy sveta. Malbork sa až do jeho konca volal Marienburg a pýšil sa tým, že býval hlavným mestom Rádu nemeckých rytierov.

Plné parkovisko

Vo väčšine poľských miest sú pri pamiatkach bezplatné parkoviská. Malbork, ktorý patrí do prvej trojky najnavštevovanejších atrakcií v krajine, je výnimka. Nekonečná hrboľatá lúka s rampou je napriek asi jednému euru za hodinu státia nabitá na prasknutie. Na jej okraji sú kaviarne na kolesách, stánky so suvenírmi aj búdky s regionálnymi výrobkami. A nad nimi obrovitý hrad, na ktorom už z podhradia ťahá oči figúra osemmetrovej madony s dieťaťom. Je najväčšia svojho druhu v Európe, tým sa však atrakcie pevnosti zďaleka nekončia.

Pevnosť, ktorú nikto nikdy nedobyl, leží na rovine plnej riek, kanálov a močiarov.
Pevnosť, ktorú nikto nikdy nedobyl, leží na rovine plnej riek, kanálov a močiarov.
Zdroj: Ján Dzúr, Staypoland

Nikto ho nedobyl

Malbork je ohromujúci! Prípravy na jeho výstavbu trvali dva roky, križiaci naň napokon minuli takmer štyri a pol milióna kusov tehál. Opevnili ho tak, že ho nedobyla ani deväťnásobná presila a vydržal aj polročné obliehanie. No ako píše miestny kronikár, už na konci 15. storočia viac pripomínal rezidenciu kniežat ako pevnosť. Nemalé sumy v Marienburgu vtedy križiaci míňali na potulných spevákov a muzikantov, žonglérov, bláznov a rôznych šašov. Tí všetci ich mali rozveseľovať, kým sa z hradu vybrali dobýjať močiare, v ktorých žili baltskí pohania.

S audiosprievodcom

Hrad, ktorý sa skladá z troch častí, ročne navštívi viac ako 600 000 Poliakov, potom najmä Lotyši, Litovčania, Estónci a Nemci. Prehliadka hradu so sprievodcom im trvá najmenej štyri hodiny, niekedy aj pol dňa. Miestni sú však podnikaví. V informačnom centre nám poradia, že trasu si môžeme ľubovoľne skracovať a smieme cez hrad kráčať aj sami.

Zaplatíme vstupné približne 8 eur a dostaneme audiosprievodcu. Ten prostredníctvom moderných technológií sleduje naše kroky a vždy sa zapne v priestore, ktorý nás zaujme. Aby nás jeden hlas nenudil, takmer v každej zóne sa s nami jeden sprievodca rozlúči a následne nás privíta niekto iný!

 Zbierka jantárov

Impozantná stavba neskrýva len dejiny rytierov, ale aj fantastické zbierky. V takmer každej komnate sa objaví výstava, pri ktorej ostanete stáť v nemom úžase. Tá najnovšia je o Prusoch, no sú tu aj sály, v ktorých žili najvýznamnejší križiacki veľmajstri. Sú tu kostoly, kaplnky, záhrady, terasy, pivnice, nádvoria, salón zbraní, zbierka jantárov, aká v Európe nemá páru. Medzi hradnými múrmi sú rytierske krčmy, ale aj púťové atrakcie či pojazdné kaviarne. To však tiež nie je všetko. Na záver niekoľkohodinovej prehliadky sa oplatí vyšliapať po stovkách schodov na zámockú vežu.

Prehliadku, ktorá trvá niekoľko hodín, spestrujú sokoliarky aj križiaci.
Prehliadku, ktorá trvá niekoľko hodín, spestrujú sokoliarky aj križiaci.
Zdroj: Picasa

Piknik pod holým nebom

Z bašty je zaujímavý pohľad na okolie: keď zdvihnete zrak vyššie, uvidíte podhradie plné panelákov! O to krajší je návrat na nádvoria, ktoré sa cez letné podvečery menia na piknik pod holým nebom. Všade na lúkach sú lavičky a ležadlá, na ktoré sa môžete natiahnuť, čítať si, driemať alebo len tak rozjímať. V letnej sezóne z ležadiel musíte vstať až pred ôsmou večer. Vtedy najväčší tehlový hrad na svete, ktorý takmer zničila druhá svetová vojna a veľa jeho častí museli opäť vystavať, zatvárajú...