Pozostatky najstaršej európskej kultúry, minojskej civilizácie, stoja na gréckej Kréte. Nachádzajú sa niekoľko minút jazdy autom od posledných ulíc hlavného mesta ostrova, Heraklionu, a&nbsp;dlho mali byť len bájkami. Až prišiel anglický archeológ Arthur Evans, ktorý veril, že každý mýtus západného sveta sa opiera o&nbsp;skutočných ľudí a&nbsp;miesta.
Keď na prelome devätnásteho a&nbsp;dvadsiateho storočia zháňal na blších trhoch v&nbsp;Aténach starožitnosti, objavil medzi nimi aj tisíce rokov staré pečatné kamene z&nbsp;Kréty, o&nbsp;ktorých predtým len počul. Môže to byť náhoda?

Netrvalo dlho a&nbsp;Evans kúpil vŕšok, kde malo podľa legiend stáť dávne mesto Knóssos. Začal kopať a&nbsp;našiel v&nbsp;skale vyrytý ďalší mýtický symbol, znak dvojitej sekery. Išlo o kultový nástroj miestnych vládcov, kde jedno ostrie znamenalo život, druhé smrť.
Kopec, z&nbsp;ktorého odhŕňalo tisícročné nánosy zeme tridsať dva bagrov a&nbsp;nespočetné davy kopáčov, toho ukrýval oveľa viac. Čoskoro sa pod hlinou ukázali základy paláca, aké archeológovi pripomínali labyrint. Ten mal pre kráľa Minósa vybudovať najslávnejší grécky staviteľ, Daidalos!

<h2>Mýtus o Minotaurovi</h2>
Čo o&nbsp;bludisku hovorí legenda, ktorú vám na Kréte pripomenie každý turistický sprievodca? „Manželka krétskeho kráľa Minoa – Pásifaé sa zaľúbila do bieleho býka. Po čase mu porodila Minotaura, netvora s ľudským telom a býčou hlavou.
Ponížený manžel obludu uväznil v&nbsp;kamennom labyrinte, z&nbsp;akého nebolo návratu, a&nbsp;cudzoložnici pripravil krutú smrť. Dal Pasifaé zašiť do kravskej kože a vydal ju napospas divému bujakovi, ktorý ju roztrhal,“ prezradila nám tá naša.

Medzitým medzi Krétou a Aténami vypukla vojna. Atény padli a&nbsp;každý deviaty rok na ostrov posielali Minotaurovi sedem panien a sedem chlapcov. To ale nezniesol ďalší z veľkých gréckych hrdinov, Théseus. &nbsp;Syn aténskeho kráľa, sa obludu rozhodol zabiť. Vyrazil z&nbsp;pevniny na Krétu, kde sa do neho zaľúbila Ariadna, dcéra kráľa Minósa. Predtým ako odvážlivec vkročil do bludiska, darovala mu čarovný meč a klbko nite.

Théseus odvíjal cievku kľukatými a&nbsp;zložitými chodbami a&nbsp;Minotaura po ťažkom súboji prebodol mečom. Podľa rozmotanej nite sa dostal späť k&nbsp;východu a&nbsp;spoločne s&nbsp;Ariadnou utekali do prístavu, odkiaľ ruka v&nbsp;ruke vyrazili do Atén. Po noci na ostrove Naxos sa ale posádka bárky vydala na more už bez Théseovej milej. Hoci spojenie Ariadnina niť sa dodnes používa ako synonymum cesty k&nbsp;cieľu, traduje sa, že jej gavalier ju tam zabudol...

<h2>Kúpeľne a toalety</h2>
Mýty, o&nbsp;ktorých svet kedysi len počul, nabrali po Evansovom kopaní na Kréte skutočné obrysy. Archeológ nazval civilizáciu, ktorá pred štyrmi tisícami rokov obývala tento palác, podľa kráľa Minósa, minojskou. Jeho palác s&nbsp;labyrintom mal niekoľko poschodí a rozkladal sa na ploche dvadsaťdva tisíc metrov štvorcových.
Spleť uličiek a&nbsp;niekedy aj slepých chodieb navrhli tak, aby bol v&nbsp;lete príjemne chladný a&nbsp;v&nbsp;zime sa v&nbsp;ňom udržalo teplo. Šesťtisíc rokov pred nami dotiahli Minojci do paláca vodu z&nbsp;kilometre vzdialeného prameňa v&nbsp;horách. &nbsp;

Ak príbehy minojskych hrdinov chcete spoznať v hlavnej letnej sezóne, pripravte sa na dlhé rady a&nbsp;horúčavu, pred ktorou v&nbsp;Knóssose niet úniku. Najdlhšie v&nbsp;nej si počkáte pred Trónnou sálou, ktorú zdobí pôvodná maľba. Uvidíte v&nbsp;nej ďalšiu mýtickú obludu – je to napoly orol a napoly lev -&nbsp; a&nbsp;pri nej rastlinné motívy. Pozdĺž stien sa tiahnu kamenné lavice a alabastrový trón.
Najdlhšie sa ale zdržíte pri zvyškoch paláca, ktorý sa dostal do takmer každej učebnice dejepisu na svete. Kúsok za ním sú najstaršie divadlo na svete a&nbsp;najstaršia kamenná cesta v&nbsp;Európe.

<h2>Rieka vyschla</h2>
Koniec minojskej civilizácie sa zrejme začal výbuchom sopky na ostrove Santorini. Na lokalitu potom udreli Mykénčania a&nbsp;krvilační Sparťania. Definitívny zánik paláca prišiel okolo roku 1&nbsp;350 pred našim letopočtom, keď palácové mesto zničil veľký požiar.
Tisíce rokov o&nbsp;ňom nikto netušil, kedysi zelená Kréta sa zmenila na pustinu bez stromov, ktoré vyrúbali Benátčania na stavbu svojich lodí. Rieka, ktorá tiekla popod palác do mora, sa kvôli zmene klímy nadobro stratila asi pred sto rokmi.&nbsp;

Evansovi dnes neprajníci vytýkajú, že zvyšky Knóssosu nenechal v&nbsp;pôvodnom stave, niektoré časti mesta dostaval, iné spevnil betónom. V&nbsp;mnohom majú pravdu, no trúfol by si vari niekto iný zmeniť mýty na skutočnosť? A&nbsp;ak áno, môže to skúsiť, minojské písmo doteraz nikto nerozlúštil...

Za mýtom o Minotaurovi stojí neverná žena. TOTO ju čakalo, keď jej milenca strčili do labyrintu

Plus TV

Spevák Paľo Habera a skupina TEAM takmer zbúrali štadión: Fanúšikovia odspievali celý koncert

Herečka Barbora Chlebcová v tom má jasno: Ján Koleník alebo Ján Bakala?

Ako byť so sebou spokojný? Odpoveď nájdete v rovnomennej knihe

Výber pre vás

Za mýtom o Minotaurovi stojí neverná žena. TOTO ju čakalo, keď jej milenca strčili do labyrintu

Súvisiace články

Najznámejšia Rakúšanka láka mužov na široké boky a mohutné prsia. Preslávil ju rodák z Komárna!

Na južnú Moravu nemusíte ísť iba kvôli vínu a kyprým ženám. TU si vyskúšate aj život šamanov

Najzdravšie mesto Slovenska? V Piešťanoch objavíte nielen liečivú vodu, ale aj kus čudnej mágie

Najslávnejší slovenský rebel oklamal Rusov aj Francúzov. TU sa schoval pod ženskú sukňu!

Stratená krásavica. Dáma od Piešťan sa na Slovensko vrátila po takmer detektívnej zápletke

Plus TV

Spevák Paľo Habera a skupina TEAM takmer zbúrali štadión: Fanúšikovia odspievali celý koncert

Herečka Barbora Chlebcová v tom má jasno: Ján Koleník alebo Ján Bakala?

Ako byť so sebou spokojný? Odpoveď nájdete v rovnomennej knihe

Výber pre vás