Noc vo vojenskom baraku
„Kodaň sa aj v sychravom počasí ukázala ako príťažlivé mesto, prekvapilo nás však, že ulice v nej boli celý deň úplne prázdne,“ podotkne Adam. Len čo z lietadla vystúpili v najmenšom meste Grónska, v Kangerlussuaqu, ráz krajiny i počasia sa zmenil. Teplomer síce ukazoval mínus 27 stupňov Celzia, no pocitová teplota bola asi mínus 50 stupňov Celzia. „V momente mi zamrzli fúzy. Zima ale nevadila jednému z našich spolucestujúcich, ktorý do letiskovej haly kráčal v krátkych nohaviciach. A to bol černoch!“ usmeje sa Adam.
Kangerlussuaq preslávilo miestne letisko. Je jedno z dvoch na ostrove, kde môžu pristávať veľké dopravné lietadlá. Počas druhej svetovej vojny ho založili Američania, ktorí odtiaľto odišli až v roku 1992. „Bývali sme v starom vojenskom tábore asi sto metrov od pristávacej plochy, v baraku, ktorý prerobili na hotel. Bolo to jediné miesto, kde sme po prílete do mesta, v ktorom žije 514 ľudí, mohli prespať,“ pokračuje Adam. Kým vonku bola taká zima, že v holej ruke neudržal telefón, dnu chodili v krátkych rukávoch.
