Dve veľkolepejšie veže medzi Banskou Bystricou a Nitrou nenájdete. Predtým ako ale kláštor v Hronskom Beňadiku objavíte v jeho plnej kráse, musíte z hlavnej cesty zísť na bočnú vozovku, ktorá vedie smerom na Levice. Už po pár kilometroch sa v lesíku nad asfaltkou ukáže majestátna stavba. Po celé stáročia akýmsi strážcom krajiny a niekoľko rokov tiež jeden z divov Banskobystrického kraja.

Najstarší benediktínsky kláštor u nás vyrástol na mieste, ktorá sa volá Slovenská brána, a tak ako je u podobných budov zvykom, aj o jeho vzniku kolujú rôzne legendy. Podľa jednej ho pred vyše deväťsto rokmi nechal na znak zmierenia postaviť uhorský vojvoda Gejza, ktorý si takto chcel udobriť svojho bratranca, kráľa Šalamúna. Miesto si nevybral z roztopaše: viedla tadiaľto stará obchodná cesta, ktorá spájala Nitru s baníckymi regiónmi, v ktorých neskôr vyrástli kráľovské mestá.

Kláštor kedysi nebol len pľacom, kde sa modlili mnísi. Vzdelaní ľudia, ktorí neraz pôsobili za jeho múrmi, tu overovali listiny, úradne riešili majetkoprávne spory, spravovali archív, uchovávali cennosti. Popri tom sa starali o prosperitu oblasti. „Kláštor v Hronskom Beňadiku vlastnil najviac vinohradov na Slovensku, mal právo na vyberanie soľného mýta a aj mýta z plavenia dreva na Hrone,“ hovorí&nbsp; brat Ivan, ktorý v Hronskom Beňadiku sprevádza turistov.

O tom, že išlo o významné miesto svedčí zmienka z roku 1483. Kláštor vtedy od kráľa Mateja Korvína dostal relikviu Kristovej krvi. Má ísť o časť šatky, ktorá je nasiaknutá krvou Ježiša Krista a&nbsp;v&nbsp;Hronskom Beňadiku je doteraz.&nbsp; Každá prosperita sa ale končí vojnou a&nbsp;nebolo tomu inak ani v&nbsp;prípade tohto kláštora. V lete roku 1526 sa odohrala bitka pri Moháči, kde sa uhorské vojsko zrazilo s Osmanskou armádou.&nbsp;

&nbsp;Prišli zlé časy&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;

Pechotu, ktorú tvorili naverbovaní študenti, tovariši a mestská chudoba, Turci rozstrieľali, šľachta na koňoch poutekala. Rovnako z bojiska zdúchol aj kráľ Ľudovít II., ktorý navyše zletel zo žrebca do potoka a utopil sa. Uhorské kráľovstvo ako jednotný celok zmizlo po Moháči z mapy, no zlé časy sa nekončili.

Najväčšou vojenskou akciou na území dnešného Slovenska počas takmer sto päťdesiatročného susedstva s Osmanskou ríšou bola turecká expanzia, ktorá sa končila v rokoch 1663 a 1664. Kláštor v Hronskom Beňadiku sa už desiatky rokov predtým zmenil na pevnosť, jeho okolie na bojisko. Časy konfliktu v ňom stále pripomína bojová zástava hlavného veliteľa slovenských banských miest Štefana Koháryho, teraz ju ale reštaurujú.

&nbsp;Zo zrúcaniny sýpka&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;

Barón Koháry v bitke pri Leviciach v roku 1664 velil osemsto jazdcom. Keď sa s oddielom priblížil k mestu, janičiari ho sedemkrát postrelili. Spadol z koňa, no&nbsp; nohou ostal visieť v strmeni. Bitku neprežil, avšak v celej kresťanskej Európe sa o víťazstve uhorských vojsk nad Osmanmi rozprávalo ako o zázraku a spáse. Aj preto, že tento raz z bojiska neďaleko kláštora prchali Turci, ktorí tu stratili osem tisíc mužov.

Pri Slovenskej bráne nechali Osmani všetky svoje delá, rovnako zásoby a bojové zástavy. A hoci sa už nikdy tak hlboko na naše územie nedostali, po vojnách s nimi u nás ostala taká spúšť, že kláštor v Hronskom Beňadiku opravovali ďalšie dve storočia. Na mieste zrúteného krídla kláštora vyrástla obrovitá sýpka, vznik ktorej súvisel s právom obilného trhu v obci. Jej majestátne priestory rozčlenili na štyri drevené medzipodlažia, ktoré merajú štyristo metrov štvorcových.

&nbsp;Mníšsky život&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;

Dvoj-trojpochodových sýpok je na Slovensku viacero, štyri poschodia má však iba tá v Hronskom Beňadiku! „Uskladnené obilie z nej putovalo do celého Uhorska. A bol v nej dokonca aj dvojpodlažný byt pre správcu,“ opisuje brat Ivan. Dnes je v sýpke expozícia Mníšsky život podľa reguly sv. Benedikta. Dozviete sa tu, že mnísi žili podľa presných pravidiel. Kým benediktíni nosili čierne habity, kamalduli chodili v bielom.

Zaujímavými exponátmi je nabité aj Opátske krídlo. Z lekárne, kde mnísi sušili bylinky, vedú nenápadné vrátka a úzke schody do dobovej pustovne. Kláštor poteší aj deti, v miestnom skriptóriu si môžu vyskúšať prepisovanie listín použitím stredovekej techniky brkom a atramentom...&nbsp;