Neveľká obec Hollókő leží v&nbsp;maďarskej časti Novohradskej župy, asi hodinu jazdy autom z&nbsp;Lučenca. Od roku 1987, kedy ju zaradili do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO, do nej mieria turisti z celého sveta. V preklade Havrania skala je totiž v súčasnosti jedinou osadou u&nbsp;našich južných susedov, kde ľudia žijú v&nbsp;prostredí, ktoré pripomína začiatok dvadsiateho storočia. Hoci niektorí výletníci ju prirovnávajú k&nbsp;slovenskému Vlkolíncu, nie je to celkom tak. 

Hollókő sa na rozdiel od živého skanzenu na Liptove skladá z&nbsp;dvoch častí. V&nbsp;tej prvej je obec, ktorá sa od povojnovej výstavby na južnom Slovensku líši len množstvom kvetov v&nbsp;záhradkách. Na kopci nad ňou sa vypína luxusný hotel s&nbsp;bazénom, pod ním je detské ihrisko a veľké parkovisko.&nbsp;Kým pred Vlkolíncom stoja dve drevené búdky, tu vyrástlo moderné informačné centrum. Práve od neho vedie do pohoria Cserhát, Bukových hôr, alebo blízkej Matry, niekoľko turistických chodníkov.

Väčšina ciest jednodňového návštevníka oblasti sa ale končí v&nbsp;starej časti dediny. Ide v&nbsp;podstate o jednu dlhú ulicu, okolo ktorej je asi sedemdesiat sedliackych chalúpok.&nbsp; Roztomilé domy majú bielu farbu, verandu, drevenú bránku a&nbsp;plot, vo vnútri je&nbsp;niekoľko miestností. V&nbsp;mnohých nikto nebýva, zmenili sa na predajne suvenírov, múzeá, či reštaurácie, kde vám ponúknu tiež palócku polievku, zemiakovú placku alebo kukuričnú kašu. Za chalupami je obvykle dlhá záhrada a&nbsp;viacero hospodárskych budov, no svoju pôvodnú funkciu už plnia máloktoré.

Hollókő je dnes predovšetkým miesto, ktoré si turistov podmaňuje svojou atmosférou, no kedysi to tak nebolo. Vznik samotnej dediny historici datujú do štrnásteho storočia, v&nbsp;tom čase už ale nad ňou stál hrad. Povesť hovorí, že jeho majiteľ uniesol manželku susedného zemepána a&nbsp;uväznil ju u&nbsp;seba. Lenže slúžka krásnej panej bola čarodejnica a&nbsp;mala dobré vzťahy s&nbsp;peklom. Popýtala diabla, aby jej synov premenil na havrany. Tie pevnosť kameň po kameni rozoberali, až kým sa zajatá kráska neoslobodila.

V skutočnosti hrad na skale vysokej 362 metrov vyrástol na konci trinásteho storočia a&nbsp;vlastnil ho aj Matúš Čák Trenčiansky. Rekonštrukcia pevnosti trvala donedávna, dnes v nej môžete hľadať poklad, ktorý tu podľa legendy schoval práve pán Váhu a&nbsp;Tatier. V&nbsp;hrade spoznáte ako vyzerala stredoveká kuchyňa, či spálňa, tiež kováčska vyhňa. Uvidíte tu strieborný kráľovský denár aj hlinené turecké fajky. Hrad si však môžete pozrieť aj virtuálne, stačí nájsť veľkoplošnú dotykovú obrazovku.

V&nbsp;časoch, keď si túto časť Uhorského kráľovstva podmanili Turci, sa dedina vyľudnila. Neskôr sa v nej usadili rodiny drobných šľachticov z&nbsp;etnickej skupiny Palócov, o&nbsp;ktorých dnes historici vedú vášnivé spory. Palóci sú svojbytný kmeň, ktorý dodržiava staré tradície a&nbsp;je veľmi pobožný. Podľa niektorých zdrojov prišli do Novohradu zo severu Uhorska a neskôr sa stali hlavnou útočnou silou kráľovského vojska. Prírodné podmienky im neumožňovali žiť na vysokej nohe, napriek tomu sa za ľahším životom odmietali presťahovať.

Obec Hollókő, už aj tak ťažko prístupná, kvôli ich tvrdohlavosti v priebehu storočí zaostávala za ostatnými regiónmi.&nbsp; Kým inde stavali domy z nepálenej tehly, Palóci uprednostňovali drevo a&nbsp;slamu. Obec sa preto nevyhla ničivým požiarom. &nbsp;Ten posledný sa udial v&nbsp;roku 1909. Slamu na strechách následne stavitelia vymenili za škridlové šindle, domy dostali kamenné základy. Charakter budov si ale zachoval štýl zaužívanej ľudovej architektúry Palócov, takže dedina, ktorú dokončili v&nbsp;roku 1911, je dokonalým odtlačkom ich dávnejšieho staviteľstva. &nbsp;

Obec, uprostred ktorej je katolícky kostol, má dnes spevnené cesty, elektriku aj internet. Mnohé domčeky v&nbsp;nej sú víkendové chalupy, alebo slúžia na prenajímanie. Pre turistov v&nbsp;dedine organizujú výučbu tradičných remesiel a zvyklostí. Počas celého roku tu môžete navštíviť múzeum bábik v ľudových krojoch, hrnčiarske a kováčske dielne. V&nbsp;starej časti dediny dnes býva asi dvadsať stálych obyvateľov, no ročne je na spôsob ich života zvedavých osemdesiat tisíc turistov...<br>

Kroje, ktoré si v&nbsp;iných častiach Maďarska pod vplyvom urbanizácie vyzliekli už pred prvou svetovou vojnou, v Hollókő nosili ešte v&nbsp;šesťdesiatych rokoch minulého storočia. Odkladali ich len postupne a&nbsp;počas niektorých sviatkov ich miestni nosia stále. <br>

TU uvidíte ako to vyzerá v maďarskom Vlkolínci