Najmenšie veľhory sveta sú náš národný klenot. Na všetko, čo sa v nich deje, sú Slováci citlivejší ako v iných prípadoch. Otrasy počasia vo Vysokých Tatrách cítiť už dnes, za ostatné roky ľudia v nich zažili predtým nevídané víchrice, smrtiace búrky, saharské letá a zimy, počas ktorých to pod Lomnickým štítom v januári vyzeralo ako na jar. Ako bude tunajšia krajina vyzerať v blízkej budúcnosti, keď priemerná teplota zemského povrchu sa má na Slovensku o päťdesiat rokov zvýšiť až o 4 stupne Celzia?

 V šesťdesiatych rokoch sme takmer každú zimu mali pravidelnú snehovú pokrývku aj v nižších polohách. Sneh napadol v decembri, topil sa začiatkom marca. Dnes bez technických vločiek neprežije jediné lyžiarske stredisko. Do Vysokých Tatier lákali turistov aj stabilné a chladnejšie letá. Ani to už neplatí. Na Tatranskej magistrále, vo výške asi 2 200 metrov nad morom, už vedci našli kliešte, teplomilné parazity, ktoré sa nedávno vyskytovali iba na juhu krajiny. Zdá sa, že dvíhajúce sa teploty prajú aj podkôrnemu hmyzu, ktorý decimuje tatranské smreky ako nič predtým.

Popradské pleso Našla sa v ňom rastlina, ktorá rastie v oveľa nižších polohách.
Popradské pleso Našla sa v ňom rastlina, ktorá rastie v oveľa nižších polohách.
Zdroj: Ján Dzúr

Zmeny pred očami

Jednou z najnavštevovanejších častí Vysokých Tatier je Štrbské Pleso. Ešte v polovici 19. storočia chceli roľníci zo Štrby jazero vypustiť: potrebovali pôdu, ktorá by živila ich rodiny. Už sto rokov vedie okolo neho vyše dva kilometre dlhý kúpeľný chodník, miestnych drží v súčasnosti nad vodou najmä cestovný ruch. Tí, ktorí k Štrbskému plesu chodia pravidelne, však tvrdia, že už nie je také ako predtým a zmeny na ňom sa dejú rovno pred našimi očami.

Ešte v šesťdesiatych rokoch bola voda v plese krištáľovo čistá, na mnohých miestach ste z člna dovideli na dno. Dnes je to iné. Aj preto, že do prirodzeného vývinu jazera zasiahol človek. „Zmeny v ňom urýchlil aj tým, že pred viac ako sto päťdesiatimi rokmi do dovtedy pustého plesa vpustil prvé ryby,“ hovorí ekológ a lesník Pavol Kráľ zo Štátnych lesov Tatranského národného parku. Na konci 19. storočia začala na brehu jazera výstavba, prišli kúpeľní hostia, cestovný ruch a spolu s ním aj smetiská, splašky, práčovne, latríny alebo s vodou súvisiace atraktivity. POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE.