Na začiatku pätnásteho storočia vyzerá Slovensko úplne inak ako teraz. Dnes ospalé mestečká na Spiši patria k najvyspelejším v Európe. Ležia na obchodných cestách, kontrolujú obchod s meďou a sú severnou bránou do ďalších banských oblastí Uhorska. Vie to aj český a uhorský kráľ Žigmund, ktorý pred výbojnými Benátčanmi bráni súčasť svojej ríše, Dalmáciu, no na vojnu nemá peniaze. Skoro osem ton striebra na žoldnierov napokon vydranká od svojho švagra, litovského kniežaťa a poľského kráľa Vladislava II. Nikto ešte netuší ako tento čin zmení tvár strednej Európy... Kráľ Vladislav II. chcel za tisíce kôp drahého kovu záruku.

Keďže kresťania si vtedy nemohli peniaze požičiavať za úrok, ako ručenie za pôžičku si od Žigmunda vypýtal šestnásť kvitnúcich spišských miest a obcí. Slovo dalo slovo a niekoľko bohatých slovenských ostrovčekov sa skoro na štyri storočia stalo súčasťou poľského kráľovstva. Patrili k nim aj Vyšné Ružbachy, ktoré sa vplyvu Varšavy nezbavili ani vtedy, keď sa spišské mestá vrátili späť do Uhorska. Vôbec im to nevadilo, za čias poľských pánov totiž zažívali zlatý vek.

Množstvo termálnych vyvieračiek
nadchlo aj francúzsku princeznú.
Množstvo termálnych vyvieračiek nadchlo aj francúzsku princeznú.
Zdroj: Ján Dzúr

Inšpirácia vo Švajčiarsku

Na konci devätnásteho storočia Spiš očaril bohatého varšavského grófa Andreja Zamojského. Pôvodne vraj chcel kúpiť celý región, napokon sa uspokojil s hradom Stará Ľubovňa, lesami, poľami a kameňolomom. Na Slovensko si doviedol manželku, francúzsku princeznú Karolínu. Tá mu postupne porodila osem detí a oblasť s množstvom liečivých prameňov zmenila na vtedy najmodernejšie kúpele na Slovensku. Vyrástlo v nich najväčšie termálne kúpalisko v strednej Európe, nad ním okázalý hotel a vedľa drevený tobogan. A k tomu všetkému tri švajčiarske domčeky, pri ktorých sa rodina inšpirovala letným sídlom európskej šľachty vo švajčiarskom Lausanne.

„Toto obdobie bolo obdobím najväčšieho rozmachu. Kúpele patrili k najnavštevovanejším na Slovensku,“ potvrdzuje balneohistorik Martin Kostelník. V roku 1927 Andrej umiera, Karolína sa vracia do Varšavy. Spišský majetok dedí ich syn Ján Kanty Zamojský. Ten si do Vyšných Ružbách privedie Španielku s modrou krvou, Izabelu Alfonzu de Borbon. Žena, ktorá vraj po narodení nedýchala a považovali ju za mŕtvu, vyrastala na kráľovskom dvore v Madride. Na Slovensko prišla v roku 1930 a bola nevšedná už len svojím zovňajškom.

Biely dom mal aristokracii
pripomínať Monte Carlo. Vystavali ho
na travertínovej kope za jediný rok.
Ešte pred druhou svetovou vojnou si
ho bol pozrieť aj španielsky kráľ.
Biely dom mal aristokracii pripomínať Monte Carlo. Vystavali ho na travertínovej kope za jediný rok. Ešte pred druhou svetovou vojnou si ho bol pozrieť aj španielsky kráľ.
Zdroj: Ján Dzúr

Pripomína Monte Carlo

Učiteľka jej detí Wilhelmina Wajda-Jankowska si pred sto rokmi zapísala do denníka, že Izabela nosila klobúky so strieškou sklopenou dole a často ju vídali v nohaviciach. Bola vysoká, jej krátke rovné vlasy mali popolavý odtieň. Nepoužívala líčidlá. Jedávala ovocie a zeleninu, ktorú jej pri Starej Ľubovni dopestovali v troch vykurovaných skleníkoch. Hovorila niekoľkými jazykmi, v kuchyni pre grófsku rodinu sa však varilo podľa kuchárskej knihy Terézie Vansovej.

Izabela si však na severný Spiš nedoniesla len povestný šarm, ale aj rozprávkové veno. Z neho vo Vyšných Ružbachoch v roku 1931 vyrástla povestná reštaurácia Biely dom, ktorý postavili z miestneho travertínu a aristokracii mal pripomínať Monte Carlo. Dodnes je vraj najkrajšou budovou v okrese Stará Ľubovňa, no sny o kasíne, kde by európska smotánka rozhadzovala milióny, pochovala druhá svetová vojna. Poliaci sa stávajú nepriateľmi Slovákov a Nemcov, gróf Zamojský končí v base v Ilave. Grófka s deťmi sú v domácom väzení, v jej kaštieli pod Ľubovnianskym hradom sídli gestapo. Napriek tomu manžela spoza mreží po troch mesiacoch dostane.

Niektoré budovy, žiaľ, už
držia pokope len silou vôle.
Niektoré budovy, žiaľ, už držia pokope len silou vôle.
Zdroj: Ján Dzúr

Stratili lesk

Utekajú na západ. Pri španielskej Seville si kúpia menšiu usadlosť a hospodária. Ján sa však necíti ako gazda. Bonviván a hráč kariet opúšťa ženu, ktorá ho zachránila, a odchádza do Cannes. Izabela mu nič nezazlieva a až do jeho smrti v roku 1961 mu tam posiela peniaze. Kúpele zatiaľ konfiškujú, rozkrádajú, humpľujú. Žiadna aristokracia sem už neprichádza a teraz, takmer tridsať rokov po zmene režimu, je vo Vyšných Ružbachoch tiež akosi clivo.

Kým niektoré hotely si zachovali dávnu noblesu, iné historické kúpeľné domy sa rozpadávajú a držia už pokope len silou vôle. Vo vstupnej hale Bieleho domu stále visí portrét kráľovskej výsosti Izabely a grófa Jána, ale hneď za stenou je neosobná jedáleň, kde sa pod pätnásť metrov vysokými stropmi stravujú kúpeľní hostia. Nie sú to žiadni aristokrati a možno ani netušia, aký príbeh Vyšné Ružbachy ukrývajú. Najčastejšie mieria k miestnej rarite, Kráteru s termálnou vodou, ktorý nezamŕza ani v treskúcej zime. Je najväčším svojho druhu na Slovensku a ako jedno z mála miest vo Vyšných Ružbachoch sa od čias kšeftov uhorského a poľského kráľa takmer nezmenil...

Najväčší slovenský sexidol na nepoznanie. Strhaný a o päťdesiat rokov viac!

FOTO: Petra Vlhová sa vozí v luxusnom aute a zarába státisíce. TOTO ale pretrpela jej rodina

FOTO: Najväčší snežný labyrint na svete rozpútal šialenstvo. Leží neďaleko našich hraníc!