Pre mňa nie sú pravé a krásne Vianoce v našom bardejovskom byte, ale u mojej babky pri poľských hraniciach – v malej rusnáckej dedinke, Cigeľke. Odmala sme sa k babke všetci, aj s tetou a ujom, „natrepali“ do veľkého domu, ktorý bol vždy do polovice okien zapadnutý snehom. Hotová rozprávka spojená s omšou v starodávnom kostolíku, v ktorom sa modlia a spievajú po starosloviensky. Tak ako máme každý rok tie isté jedlá počas Štedrého večera, tak sa vždy opakuje aj situácia, že popri varení, popíjaní a jedení zabudneme na kotol, do ktoré stále na striedačku prikladáme. Ani jediné Vianoce sa nezaobídu bez rusnáckej hlášky: Janku, mene porazit! V kotli zas nehorit! (pozn. red. Janko mňa porazí, v kotli opäť nehorí!)

Bez bobaliek by Vianoce na východnom Slovensku neboli Vianocami.
Bez bobaliek by Vianoce na východnom Slovensku neboli Vianocami.
Zdroj: Profimedia.sk

Celá od maku!

Poďme však k tým jedlám. Máme osem chodov a ten posledný sú bobaľky. Poznáte? Áno, je to vianočné jedlo, ktoré sa pripravuje hlavne na východnom Slovensku. Urobíme kvások a múku rozmiešame so soľou a s cukrom. Pridáme vykysnutý kvások a podľa potreby vlažné mlieko. Vypracujeme dosť tuhé cesto, ktoré necháme dobre vykysnúť. Na dosku vysypanú múkou dáme vykysnuté cesto a pokrájame ho na menšie kúsky. Z týchto kúskov potom vyšúľame tenší valček a pokrájame ho na maličké kocôčky.

Bez bobaliek by Vianoce na východnom Slovensku neboli Vianocami.
Bez bobaliek by Vianoce na východnom Slovensku neboli Vianocami.
Zdroj: Profimedia.sk

Vymastíme plech a zo štvorčekov urobíme guľky, ktoré položíme na plech a necháme ešte podkysnúť. Vložíme ich do vyhriatej rúry a pečieme asi 7 –  12 minút na 200 až 220 stupňoch Celzia. Upečené dozlatista vysypeme do misky a polejeme prepraženým masielkom. Niekto robí aj tvarohové, no u nás neexistujú iné ako makové. Na záver ich už len polejeme troškou skaramelizovaného masielka a posypeme makom. Prikladám niekoľkoročnú fotku môjho ocka, tety Moniky, ktorá mi je ako druhá mama, a sestry, ktorá misku plnú bobaliek nepustila z rúk. Prejedá sa nimi dodnes, a to má dvadsaťštyri rokov. Odporúčam ich vyskúšať, nie je to náročné. Prajem všetkým chutné a hlavne pokojné Vianoce.