Nie každý región sa môže pochváliť lumpom, meno ktorého zľudovelo. Česká Kanada, kraj, ktorý leží na mieste, kde sa stretávajú hranice Česka, Moravy a&nbsp;Rakúska, áno. Johan Georg Grasel, teda grázel, sa narodil sa v&nbsp;roku 1790 v&nbsp;Nových Syroviciach.

Jeho otec zbieral mršiny zvierat, mama bola miestna žobráčka. Johan sa už ako mladík stal vodcom obávanej bandy, dnes sa s jeho priezviskom môžete stretnúť na siedmich náučných chodníkoch česko-rakúskym pohraničím. Dokopy merajú vyše sto osemdesiat kilometrov a&nbsp;míňajú aj záhadné kamene.

Krivolaká Grázlova cesta vedie cez les zo Slavoníc do Českého Rudolca a Dolného Bolíkova. Meria dvadsaťtri kilometrov a spestrujú ju zastávky ako Schillerove skaly, Francúzsky kameň, Psí cintorín. V tamojších skalných mestách sú tiež balvany s tajuplnými miskami, údajne obetnými miskami starých Keltov, pod ktorými sa Grasel schovával.

Rodiny s&nbsp;deťmi ale najradšej putujú k&nbsp;Osade u&nbsp;Panského lesa, kde je skala s&nbsp;názvom Diablov zadok! Je to najvtipnejší kameň z&nbsp;Českej Kanady, snímke pri ňom odolá málokto. Mimochodom, lupič, ktorého meno zľudovelo, mal podobný osud ako náš Jánošík - odvisol v roku 1818 vo Viedni. Predtým ho viac ako rok vyšetrovali a jeho výpoveď zapísali na skoro šesťsto strán. Johan Georg sa v nich priznal k dvesto zločinom, zrejme aj k tým, ktoré nespáchal...