Mohutný kláštorný komplex, ktorý vidno zďaleka, stojí na Hore svätého Martina a je kultúrnou pamiatkou, ktorú chráni aj UNESCO. My sme sa boli pozrieť na toto unikátne miesto minulý rok v čase, keď sme o koronavíruse nechyrovali. Dnes je však kláštor tiež otvorený, hoci s malými obmedzeniami, prichystať si treba, samozrejme, rúško do vnútorných priestorov.

Strážcovia vzdelanosti

Keď sa dostanete na nádvorie kláštora, naskytne sa vám nádherný výhľad na okolie. Na krk vám zavesia turistického „guida“, s ktorým môžete pohodlne obísť všetko, čo vás zaujíma. Zaujímavé je, že kláštor je „živý“, hocikedy tu môžete stretnúť miestneho mnícha, ktorých tu žije niekoľko desiatok. Celé stáročia majú okrem zachovávania na starosti šírenie vzdelanosti a je to tak aj doposiaľ. Dodnes tu funguje prestížne cirkevné gymnázium s internátom. Chodiť do školy v takýchto priestoroch je zážitok na celý život.

Kláštor sa pýši aj obrovskou knižnicou, ktorá je prístupná verejnosti, určite si ju nenechajte ujsť. Pri vchode vás privíta obrovský glóbus a hlavu budete musieť poriadne zakláňať, aby ste dovideli na najvrchnejšie police pod kupolou. Je tu 360-tisíc kníh, medzi ktorými sa nájdu skvosty z 13. storočia. Starajú sa tu aj o originál zakladajúcej listiny Pannonhalmy z roku 1001. Aj toho, kto nie je práve knihomoľ, dostane vznešená atmosféra tichých svedkov minulosti.

V kláštore je impozantná knižnica so starými rukopismi.
V kláštore je impozantná knižnica so starými rukopismi.
Zdroj: Katarína Čulenová

Príbeh jednej lásky

V kláštore našla posledný odpočinok aj Štefánia Belgická (1864 – 1945), belgická princezná a manželka rakúskeho korunného princa Rudolfa. Pri neverníkovi, ktorý ju ponižoval, však veľmi trpela, nakazil ju pohlavnou chorobou a svoj život napokon ukončil tak, že zabil svoju milenku a spáchal samovraždu. Štefánia sa teda ani nestihla stať manželkou panovníka habsburskej monarchie. Po mužovej smrti jedenásť rokov cestovala po Európe, kým nestretla novú lásku. Vydala sa za grófa Eleméra Lónyaya, ktorý sa síce nemohol chváliť príslušnosťou k panovníckemu rodu, ale bola aspoň veľmi šťastná. Princeznú viedenský dvor definitívne zapudil.

Manželia si po sobáši kúpili kaštieľ v Rusovciach, kde od roku 1906 žili. Na sklonku života odišli do Pannonhalmy, svoj majetok odkázali kláštoru, kde najskôr zomrela princezná a po roku aj jej muž.

Na slovíčko s mníchom

Keď vás už pustia veľkolepé múry kláštora, určite zájdite do neďalekého arboréta, ale hlavne sa prejdite k levanduľovým poliam. Mníchom totiž patrí jedenásť hektárov pôdy v okolí, na ktorých pestujú aj túto voňavú bylinku – vedia ju zužitkovať celú, sušenými stonkami po obratí kvetov dokonca v zime kúria.

Levanduľové polia sú na pozemkoch patriacich kláštoru, mnísi vám však za poplatok dovolia natrhať si vrecko byliniek.
Levanduľové polia sú na pozemkoch patriacich kláštoru, mnísi vám však za poplatok dovolia natrhať si vrecko byliniek.
Zdroj: Katarína Čulenová

Levanduľové polia sú naozaj len pár minút chôdze od hlavnej budovy kláštora. V čase našej návštevy ich zaplnili ľudia, ktorí si ako suvenír odnášali vrecko vlastnoručne natrhanej levandule. Samozrejme, za poplatok. Na okraji polí je pôsobivá kláštorná bylinková záhrada. Na 1 650 štvorcových metroch tu nájdete množstvo rastlín, ktoré mnísi tradične využívajú pri liečbe rôznych ochorení a spestrujú im aj jedálniček.

V bylinkovej záhrade môžete natrafiť na niektorého z mníchov, ktorí sa tu pohybujú medzi hosťami a propagujú miestny obchodík s výrobkami. Nahliadnuť môžete aj do budovy, v ktorej sa levanduľa spracúva. Vo vedľajšej kaviarničke si dajte pohár vína a levanduľový koláč a verte, výlet sa vám bude zdať ešte krajší.