Halič, historický regióne medzi Krakovom a Ľvovom, bol pred prvou svetovou vojnou súčasťou Rakúsko-Uhorska. Žilo tu osem miliónov Poliakov, Ukrajincov, Židov, Nemcov, Rusínov, či Rómov. Ako si v jazykovom, kultúrnom a náboženskom Babylone nažívali, ukazuje jeden z najväčších skanzenov v strednej Európe, Haličské mestečko v meste Nowy Sącz.
Lákadlom múzea pod holým nebom, kde sa sezóna začína už tretieho mája, je námestie z devätnásteho storočia. Obopínajú ho dielne a obchody. Dokopy ich je dvadsať a mnohé majú reklamné tabule v troch – štyroch jazykoch.
Utekali aj na Slovensko
Halič bola najchudobnejší kraj monarchie. Na návrší i lúkach ho pripomínajú drevené kostoly, veterné mlyny i chalúpky bedače. Zrak ťahá Jozefovská kolónia, do akej sa uzavreli Nemci, ktorí prišli oživiť zaostalý kraj, no žili uzavretí vo svojej komunite.
Obďaleč sú príbytky poľských gazdov, ktorí do spálne vchádzali cez maštaľ, aj chalúpky Lemkov, u nás známych ako Rusíni. Väčšinou chodili bosí, celá rodina sa tlačila v jednej miestnosti a musela sa spoľahnúť na drobné políčko pred domom. Kraj poznamenalo niekoľko veľkých emigračných vĺn, viaceré z nich smerovali nielen do Ameriky, ale aj na Slovensko. Dnes sa práve do historickej Haliče valia utečenci pred vojnou na Ukrajine...
NA TOMTO MIESTE NÁJDETE FOTOGRAFIE SKANZENU, KTORÝ UKAZUJE ŽIVOT V HALIČI
