Pracovala pre porevolučné noviny Verejnosť, potom pre Telegraf, Nový čas a v Šarme je od jeho prvého vydania. Baví ju svet šoubiznisu, publicistiky, zdravotných tém aj ľudských príbehov.

Katarína Čulenová

Strhaná tvár Zlatice Kušnírovej je ako chodiaci výkričník pre nás všetkých. Mama, ktorá prišla otrasným spôsobom o svoju dcéru aj budúceho zaťa, ktorá sa nechce stiahnuť do úzadia, vyvoláva v ľuďoch rôzne emócie. Netají, že aj v Gregorovciach pri Prešove, kde žije, na ňu niektorí pozerajú cez prsty a iní sa ju snažia stále podporovať. Keď sa nedávo nečakane objavila pred Národnou radou v Bratislave a spolu s Igorom Matovičom vyzvali šéfov opozičných strán, aby si sadli na obed za jeden stôl a dohodli sa, ako vymetú zlo z krajiny, opäť vzbudila rôzne emócie – ľútosť nad tým, ako politik zneužíva jej meno a nešťastie, potlesk za to, že sa angažuje, ale aj názor, že profituje zo smrti svojho dieťaťa.

Na otázku, prečo takto vstupuje do zóny vysokej politiky, odpovedá: „To nie je žiadna politika, je to apolitické. Je to môj spôsob boja proti špine, ktorá tu stále je a ktorá zabila naše deti.“ Zúfalá a nahnevaná žena si nemyslí, že je naivná. „Ja len neviem robiť to, čo robil Janko Kuciak... On bol vzdelaný a šikovný... Tak ja aspoň robím všetko pre to, aby sa na nich nezabudlo, pretože mám pocit, že to ide dostratena. A chcem byť tiež nápomocná, aby sa naše Slovensko vyčistilo. S pánom Matovičom sme to vymysleli spoločne, súhlasila som. Veď čo môžem urobiť ja, obyčajná žena z dediny, ako hovoriť o tom, čo trápi ľudí? Určite by s tým súhlasila aj moja Martinka, keď je to na prospech dobrej veci. Chcem, aby štát ochraňoval slabých, aby neboli jedni nadľudia a druhí nič, na ktorých sa pozornosť upriami len vtedy, keď treba voliť,“ hovorí žena zo skromných pomerov, ktorá si ani v zlom sne nepredstavovala, čo sa v jej živote udeje.

Ostro odmieta obvinenia, že dostáva za svoje vystúpenia zaplatené. „Naučila som sa žiť s výčitkami od ľudí, prečo sa montujem do vecí, aj s tým, že mi dokonca nadávajú do alkoholičiek… Ja som však nikdy od nikoho nevzala ani cent. Keď nás aj s rodičmi Janka Kuciaka niekam pozvú, ideme za vlastné peniaze. Sme radi, že si nás uctia, aj keď nie je jednoduché cestovať z východu,“ hovorí.

Spomenie, že za vlastné cestovali aj na nedávnu inauguráciu prezidentky Zuzany Čaputovej, kde boli pozvaní aj na večernú recepciu v Redute. „Bol to veľmi dobrý pocit, že nás zavolala, že si spomenula. Veľa to pre nás znamená, že sme mohli byť v jej veľký deň s ňou, veď ona spolupracovala s Jankom na kauzách. Zhovárali sme sa len krátko, pretože každý jej chcel zagratulovať. Bola milá, ľudská. Popriala nám veľa síl a povedala, že v tom nie sme sami. Vyrozumela som, že ak bude zo svojej pozície môcť, pomôže, aby sa vražda vyšetrila,“ spomína Zlatica Kušnírová.

Atmosféra na recepcii bola fantastická, uvoľnená, a zdržali by sa aj dlhšie, ale s úsmevom spomenie: „Nielen vonku, ale aj vo vnútri v Redute bolo veľmi teplo, a tiež nás už veľmi boleli nohy. Predsa len, pri stolíkoch sa iba stálo.“

Netají, že pri pohľade na to, ako sa Zuzana Čaputová objímala s láskou a nehranou úprimnosťou so svojimi krásnymi zdravými dcérami, na jednej strane ju to dojímalo a praje jej, ale zároveň ju pichlo pri srdci. „Vidno, že je v prvom rade dobrá matka a až potom prezidentka. Keby bol každý politik najprv dobrým človekom, dobrým otcom alebo mamou, inak by to v politike vyzeralo…“ hovorí.

Každej mame dopraje, aby mala pri sebe svoje dieťa, ale ona sa už dnes napríklad nemôže pozerať na svadby. Kedysi, keď išiel cez dedinu svadobný sprievod, mávala a tešila sa spolu so svadobčanmi. „Teraz radšej zájdem do domu. Je mi ľúto, že sa svojej svadby, ktorú už mali naplánovanú, nedožili naše deti,“ hovorí žena, ktorá sa nevie tešiť z drobností. Tým, ktorým vadí, že nemlčí, lebo sa bojí, aby sa na vraždu nezabudlo, odkazuje: „Len ten, kto by bol v mojej koži, by dokázal pochopiť. Je veľa nešťastia naokolo, ľudia sú chorí, zomierajú pri haváriách, ale naše deti by tu ešte boli, keby ich nezastrelili len preto, že odhalili špinavosti. Ani tým, čo na mňa nadávajú, neberiem ich názor, ale kto by si to so mnou chcel vymeniť? Vidieť svoje dieťa zavraždené… Veď Janko a Martinka nepredávali drogy, nespolupracovali s mafiou, len ich nevedeli zastrašiť ani si ich kúpiť, tak si niekto povedal, že ich zabije...“ tlačia sa jej slzy do očí.

Zlatica Kušnírová je už druhé volebné obdobie v obecnom zastupiteľstve v Gregušovciach za stranu Obyčajných ľudí Igora Matoviča. „Z poslaneckého platu určite nežijem. U nás na dedine to nie je tak ako vo vysokej politike, rozpočet je tu nízky a treba dávať peniaze na iné veci. Takže za moju odmenu urobím možno jednorázový nákup v obchode. To nie sú stovky eur! Ale ja som spokojná, pretože chcem urobiť niečo pre verejný záujem, pre dobro ľudí,“ hovorí a dodá, že je teraz čas robiť aj na poli. Nad slovom dovolenka sa pousmeje: „Ja som v živote nebola pri mori. Minulý rok sme prvýkrát boli s Kuciakovcami na päť dní na Domaši, lebo sme chceli byť po tragédii spolu. Leto je pre mňa pracovná sezóna a v zime sa mi nechce nikam, som rada doma v teple.“

Nadlho aj tak nerada nikam chodí, pretože chce byť blízko dcéry. „Chodím za ňou každý deň. A keď nie som doma, niekoho poprosím, aby išiel zapáliť sviečku a ja sa pomodlím,“ hovorí žena, ktorá sa už ničoho nebojí. Hovorieva, že to najhoršie, čo jej mohli urobiť, už jej urobili. Doma plače často, na verejnosti sa snaží držať.

Nad vodou ju držia dve deti syna Lukáša: „Vnučka mi hovorí: Babi, neplač, ja ti kúpim lízanku. Toto ma udržiava pri zdravom rozume a na tomto svete. Teším sa na vnúčatá, ako ma poobjímajú. Mám pre koho ešte žiť,“ uzatvára Zlatica Kušnírová, ktorá pred rokmi prišla o manžela.

Zoznámili sa mladí, po jeho návrate z vojenčiny, keď ju na zábave pozval do tanca. Už sa od seba nepohli. Zomrel jej doma ako štyridsaťjedenročný, pretože odmietal operáciu, ktorá by ho pripravila o nohu. Nechcel byť na obtiaž… Dcéra Martina mala vtedy pätnásť rokov, syn sedemnásť. Zlatica Kušnírová vtedy neskutočne trpela a netají, že jeho smrť nezvládala, dostávala sa z nej tri roky. Spomína si však na to, ako k nej v jednej ťažkej chvíli prišla dnes už nebohá svokra a povedala: „Neplač, prišla si o manžela, ale mne zomrel syn.“ Až potom, ako jej zastrelili dcéru Martinu, pochopila, čo jej matka jej nebohého muža vlastne povedala.

Zlatica Kušnírová: Chcem, aby štát ochraňoval slabých, aby neboli jedni nadľudia a druhí nič

Katarína Čulenová

Autor článku

Katarína Čulenová

Plus TV

Miro Jaroš na koncerte speváčky Janet Jackson v Paríži

Spevák Paľo Habera a skupina TEAM takmer zbúrali štadión: Fanúšikovia odspievali celý koncert

Herečka Barbora Chlebcová v tom má jasno: Ján Koleník alebo Ján Bakala?

Výber pre vás