Na vysokej škole vyštudovala v anglickom jazyku manažment, no keď si chcela nájsť prácu podľa svojich predstáv, potrebovala k nej ešte jeden cudzí jazyk. Rozhodla sa pre francúzštinu, kvôli ktorej odišla do krajiny galského kohúta robiť opatrovateľku detí. „Najčastejšie slovo, ktoré som spočiatku používala, bolo arette, teda prestaň,“ usmieva sa Martina Mihalenková (43). Vo Francúzsku ostala tri a pol roka, ďalších päť pracovala na riečnych výletných lodiach. Plavila sa po celej Európe, bývala v Londýne, Paríži aj v Amerike. No čím viac sa túlala po svete, tým viac cítila, kde sa chce usadiť.

Na kraji lesa

Nižná Písaná je koncová obec v úzkom údolí za Svidníkom. Za ňou sú už len hory, karpatské priesmyky a Poľsko. Nie je tu škôlka ani škola, obchod nahradila pojazdná predajňa.

Svetobežníčka Martina Mihalenková našla svoj raj v odľahlom karpatskom údolí.
Zdroj: JÁN DZÚR, ARCHIV M.M.

Martina Mihalenková žije v poslednom dome pred vstupom do lesa. Dnes má tri deti, s najmladšou dcérkou je práve na materskej dovolenke. „Po návrate z cudziny som sa usadila v Bardejove, no necítila som sa tam šťastná. Voľba padla na Vyšnú Písanú, odkiaľ pochádza moja stará mama. Spočiatku sme sem dochádzali, napokon sme sa s partnerom rozhodli, že si v záhrade postavíme nový dom,“ pokračuje Martina.