Narodil sa v&nbsp;Bratislave, kde žil až do skončenia strednej školy. Od štyroch rokov hrával futbal za Slovan a&nbsp;Slovensko reprezentoval v&nbsp;mládežníckych kategóriách. V&nbsp;osemnástich sa však nepríjemne zranil a&nbsp;s profesionálnym športom skončil. Odišiel do Austrálie, kde pracoval a&nbsp;študoval, avšak po dvoch rokoch sa zo Sydney vrátil na Slovensko. Zamestnal sa v&nbsp;gastronómii, no svet ho lákať neprestal.&nbsp; Túlal sa po Európe, na drevenej plachetnici sa s&nbsp;otcom plavil po Karibiku, no vždy sa mu najviac páčila Ázia. Adam Kováč (34) sa do nej s&nbsp;plecniakom na chrbte vybral v&nbsp;roku 2018.

„Dva mesiace sme s&nbsp;dnes už mojou manželkou cestovali po Vietname, Thajsku a&nbsp;Kambodži. Práve tam, na hlavnej pláži ostrova Koh Rong Sanloem, som Karin požiadal o&nbsp;ruku. A&nbsp;osud to zariadil tak, že hneď na to sme sa zoznámili s&nbsp;Kambodžanom, ktorý tam vlastnil reštauráciu a&nbsp;pár pozemkov. Páčili sa nám, no nakoľko cudzinci v&nbsp;Kambodži pôdu vlastniť nemôžu, ponúkol nám jeden z&nbsp;nich na prenájom,“ hovorí Adam.

S&nbsp;Karin sa dohodli, že návrh posúdia s&nbsp;chladnou hlavou, no týždeň po návrate z&nbsp;Ázie na Slovensko cestoval mladík do Kambodže opäť. „Obchod sme uzavreli. Kým snúbenica, rodina a&nbsp;kamaráti ostali na Slovensku, ja som pol roka býval v&nbsp;stane na pláži a&nbsp;s&nbsp;miestnymi remeselníkmi staval plážové domčeky. Drevo a&nbsp;trávu na ne nám priviezli loďou po mori, náklad z bárky sme na breh nosili tak, že nás vlny zalievali po plecia,“ zaspomína si Adam Kováč.

K&nbsp;domčekom neskôr pribudla reštaurácia s&nbsp;ponukou tradičných jedál, posilňovňa, kde sú všetky činky z&nbsp;dreva, miesto na jogu aj malá plážová knižnica. To už sa Slovák naučil po khmérsky, od kuchárok odkukal recept na preslávené kambodžské pasty a od mužov pochytil manuálnu zručnosť. „Fungujeme ako jedna veľká rodina. Miestni neoceňujú len to, že som im dal peniaze na vzdelávanie detí, alebo lieky pre rodičov. Páči sa im, že hovorím ich rečou, s&nbsp;rybármi chodím na ryby a&nbsp;so ženami potom v&nbsp;kuchyni varím to, čo v&nbsp;mori ulovíme,“ vysvetľuje Adam.

Kambodžania si podľa Adama Kováča svojho chlebodarcu vážia rovnako ako hierarchiu v rodine. Tú ale na rozdiel od Európy majú pod palcom ženy. Od malička ťažko pracujú na poliach, alebo ovocných farmách. „Aj u nás v hoteli si muži cez deň vždy dve hodiny pospia, no ony robia bez prestávky. Sú neuveriteľne húževnaté a silné, chlapi sa ich preto zväčša boja,“ prezradí s úsmevom Slovák. Stáva sa aj to, že keď doma príde k hádke, žena manžela umlčí tak, že ho zbije.

„Aj peniaze, ktoré muži zarobia, ihneď odovzdávajú manželke a tá ich rozdeľuje,“ doplní Adam Kováč. Kambodžanky si potrpia na svoj výzor, všetky si chcú zachovať čo najviac bielu pokožku. Používajú preto rôzne masky na tvár a nevystavujú sa slnku. Dokonca aj v&nbsp;tridsiatich troch stupňoch nosia tričká s dlhým rukávom a&nbsp;nohavice. Zaujímavosť v ich šatníku je saténové pyžamo, podľa Adama v&nbsp;ňom a&nbsp;v&nbsp;papučiach chodia po ulici, alebo strávia deň v&nbsp;stánku s&nbsp;jedlom.

„V krajine funguje tichý systém kást a postavení na základe odtieňa pokožky. Tí, čo ju majú najsvetlejšiu, patria k&nbsp;bohatšej vrstve a majú šancu zamestnať sa v&nbsp;banke, alebo v&nbsp;televízii,“ prezradí Adam, ktorého sme akurát zastihli na Slovensku. Jeho rezort zatiaľ vedie manažérka, so svojou manželkou a&nbsp;dnes už aj malou dcérkou tam odlieta po Novom roku.

Adamov bambusový raj tvorí desať plážových domčekov, ktoré sú pätnásť metrov od mora. Každá má kráľovskú posteľ, vlastnú toaletu a sprchu. Osem sú malé chalúpky pre páry, dve sú plážové vily pre veľké rodiny, či partie priateľov. Už mu do nich zavítali aj Slováci...