Claire cíti fyzickú nevoľnosť zakaždým, keď si predstaví, že by mala zjesť niečo iné ako jej obľúbené zemiaky. Každá malá zmena v strave jej robí zle. Rovnako ako vône pri varení.

Tento spôsob stravovania má negatívne zdravotné dôsledky. Claire hrozí anémia a dlhotrvajúca infekcia. O svojej zvláštnej závislosti povedala: „Už som zemiakov prejedená, ale nemôžem prestať. Moje zdravie je oslabené a môj imunitný systém tiež. Posledných 6 mesiacov som trpela infekciou dutín a som neustále unavená.“

Závislosť sa Claire začala vymykať spod kontroly a absolútne ovládla jej život: „Môj priateľ sa do mňa snažil dostať nové potraviny. Napichla som si jedlo na vidličku a takmer ho vložila do úst, ale v poslednej chvíli som spanikárila. Odhodila som vidličku a dostala záchvat.“

Claire svoju poruchu pripisuje tomu, že už ako dieťa bola v jedle veľmi vyberavá. Odmietala jesť a jej mama tvrdila, že by bez jedla dokázala žiť aj niekoľko dní. „Keď som mala päť rokov, zlomila som si nohu. Ležala som v nemocnici a odmietala som zjesť čokoľvek, čo mi ponúkli. Moja mama musela poprosiť kuchárky, aby mi pripravili zemiaky v šupke. Na večeru mi ich nosila z domu,“ hovorí Claire o tom, kedy si prvýkrát uvedomila, že bez zemiakov nemôže žiť.

Foto: Profimedia.sk

„Nikdy som nezjedla ani kúsok z mojich narodeninových tort, no napriek tomu mi mama každý rok jednu kúpi. Vyhadzuje za ne peniaze a ja som z nich nikdy ani len neochutnala,“ priznáva Claire. No viete si to predstaviť?

Závislosť na zemiakoch ovplyvňuje aj jej sociálny život: „Toľko vecí sa točí okolo jedla. A ja dokonca nenávidím aj to, keď vidím ľudí jesť.“ Claire sa rozhodla konečne situáciu riešiť a stala sa členkou skupiny ľudí, ktorí trpia poruchou príjmu potravy. Chce tiež nájsť odborníka, ktorý by jej pomohol. Konečne začína vidieť nádej: „Odkedy som členkou tejto skupiny, uvedomila som si, že nie som jediná a konečne sa necítim byť taká sama. Už nechcem jesť len zemiaky v šupke. No zatiaľ to je jediná vec, ktorú moje telo dokáže prijať.“