<p><strong>„Moji rodičia sa rozviedli, keď som mala štyri roky. Od tých čias som žila s&nbsp;mamou, no pravidelne som sa stretávala aj s&nbsp;otcom. Príbuzní oboch mojich rodičov vnímali svet okolo seba diametrálne odlišne a medzi sebou akoby bojovali o&nbsp;moju priazeň. Hoci som z&nbsp;toho na duši cítila úzkosť, nechcela som nikoho sklamať,“</strong> začne svoje rozprávanie Dominika Bleščáková, ktorá &nbsp;s&nbsp;ťažkými depresiami skončila na psychiatrii. So zvládnutím choroby, akej hovorí rakovina duše, teraz Trnavčanka pomáha iným dievčatám.&nbsp;</p>

<p>Na základnej škole bola premiant, chodila na všetky možné krúžky, nevynechala jedinú súťaž. Na obchodnej akadémii, ktorá patrila k&nbsp;najprestížnejším na Slovensku, už ale zvyšujúce sa požiadavky na štúdium nestíhala. Trápila sa, trpela pocitom menejcennosti. Keďže zo svojich nárokov nevedela poľaviť, často bývala unavená a&nbsp;chorľavá. Stav tela sa odrážal aj na jej podlomenej psychike. Napriek tomu zmaturovala a&nbsp;dostala sa na štúdium žurnalistiky a&nbsp;mediálnych štúdii do Prešova.</p>

<h2>Zľakla sa predstáv &nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;</h2>
<p><strong>„Hoci som nemala takmer žiadne sebavedomie, som tvorivý človek a štúdium ma napĺňalo,“ n</strong>ezakrýva Dominika. Takmer každý víkend strávila vo vlaku dvanásť hodín,&nbsp; no Prešov mala rada. V&nbsp;druhom ročníku odtiaľ odišla na Erasmus do Brna, kde si chcela ešte viac prehĺbiť svoje vzdelanie. Predtým cez prázdniny pracovala ako animátorka v&nbsp;tábore s&nbsp;malými deťmi. A zrazu sa pred nimi z&nbsp;ničoho nič rozplakala. Inokedy sa smiala s&nbsp;kamarátkami pri káve a&nbsp;o&nbsp;minútu volala mame, že je na svete zbytočná!</p>

<p><strong>„Nevedela som, že ma trápi ťažká depresia,“</strong> nezakrýva inteligentná a príťažlivá mladá žena, ktorú v Brne nečakali ľahké časy. Hoci študentský život je aj o&nbsp;zábave, ona niekedy nebola schopná ísť medzi spolužiakov.<strong> „A&nbsp;ak som sa aj niekam vybrala, čakala som kedy sa opäť zatvorím v&nbsp;izbe. Idúc po ulici&nbsp;som premýšľala čo by sa stalo, ak by sa postavila do cesty idúcej električke,“</strong> vysvetľuje Dominika, ktorá zažívala sociálnu úzkosť. Zľakla sa vlastných predstáv a&nbsp;v&nbsp;marci lanského roka zašla k lekárovi.</p>

<h2>Na najťažšom oddelení</h2>
<p>Psychiater jej nasadil lieky a odporúčal spomaliť tempo. Trnavčanka ale akurát písala bakalársku prácu a&nbsp;nevedela sa od nej odtrhnúť. <strong>„Mala som pocit, že ak niečo neurobím na sto päťdesiat percent, nič zo mňa nebude. Moja duša bola úplne prázdna, v&nbsp;hlave sa mi &nbsp;mihali samovražedné myšlienky. Rozhodla som sa zjesť lieky, no zasiahol osud. Mama sa vrátila z&nbsp;práce skôr ako mala,</strong>“ vzdychne si Dominika. V&nbsp;apríli roku 2020 ju sanitka odviezla na psychiatriu do Pezinka. Nakoľko si chcela siahnuť na život, skončila som na najťažšom oddelení. Diagnostikovali jej depresie ťažkého stupňa, viaceré poruchy príjmu potravy, hraničnú poruchu osobnosti či generalizovanú úzkostnú poruchu.</p>

<p>Kvôli obavám z koronavírusu strávila Dominika tri dni na samotke. Až po karanténe sa dostala na ľahšie oddelenie, kde jej nastavili liečbu a po týždni sa ocitla na najľahšom oddelení. <strong>„Nad príbehmi z&nbsp;psychiatrie sa dnes usmievam, ale vtedy ma desili. Jedna pani sa mi vyhrážala podrezaním, pretože som jej prebrala Janka Ledeckého! Druhá mi do tváre vyliala kávu. Namýšľala si, že v&nbsp;izbe organizujem žúr,“</strong> dodáva Dominika. V&nbsp;psychiatrickej nemocnici v&nbsp;Pezinku strávila tri mesiace. Deväť týždňov nevidela nikoho z&nbsp;rodiny.</p>

<h2>Štúdium prerušila</h2>
<p><strong>„Moja depresia bola podľa lekárov endogénna. Znamenalo to, že jej nepredchádzala žiadna traumatická udalosť, iba nesprávne fungovala chémia v mozgu. No ja si myslím, že rany na duši som si prenášala ešte z&nbsp;čias zložitého detstva,“</strong> tvrdí Dominika. V&nbsp;nemocnici chodila na terapie, každý deň meditovala, cvičila jogu. Pomohli jej spoločné sedenia s ľuďmi, ktorí mali podobné problémy. Po návrate z liečenia v&nbsp;Pezinku ju doma opäť prepadli čierne myšlienky! Myslela iba na školu, nahovorila si, že ak ju nedokončí, opäť zlyhá.</p>

<p><strong>„Jeden čas to vyzeralo, že ma zasa hospitalizujú. Zabrala však správne nastavená medikácia a&nbsp;pravidelné terapeutické sedenia. Normálne som začala fungovať približne po polroku od diagnostikovania ťažkej depresie. Štúdium som napokon na rok prerušila a&nbsp;rozhodla som sa vyriešiť aj všetky svoje vzťahy, ktoré som považovala za toxické,“</strong> vraví Dominika. Teraz v júni urobila štátnice a &nbsp;začala pracovať. V&nbsp;jeseni si na sociálnej sieti upravila profil, kde sa rozhodla opísať osudové zlomy svojho života. Aj preto, že v&nbsp;najťažších časoch nevedela nájsť vrstovníka, ktorý by jej poradil ako má zvládať ťažobu na duši.</p>

<h2>Život si neplánuje</h2>
<p><strong>„Dnes sa mi ozývajú školáčky, ktoré sú pod tlakom módnych trendov. Za mesiac ich pod mojim profilom pribudlo vyše päťtisíc! Jedna mi napísala, že musela prejsť na individuálny plán štúdia, pretože spolužiaci si uťahovali z&nbsp;jej vzhľadu. Tiež som niekoľkokrát pribrala a&nbsp;schudla, no mám sa rada taká aká som. Nakoľko mám za sebou životnú skúsenosť s depresiami, dievčatám viem poradiť, kde nájdu pomoc a čo majú robiť. Existujú aj iné choroby ako koronavírus. Depresia je rovnaká nemoc ako bolesť zubov, či chrípka. Treba ju liečiť,“</strong> uzatvára Dominika.</p>

<p>Život, ktorý mala kedysi doslova nalinkovaný, si už Trnavčanka neplánuje. Dvakrát za mesiaca chodí na terapie, užíva lieky a využíva aj alternatívne spôsoby liečby, napríklad ajurvédu. Hoci tvrdí, že depresia je ako tanec: dva kroky urobíte dopredu, jeden dozadu, opäť sa dokáže radovať zo života. Teší sa zo stretnutí s kamarátmi a&nbsp; prechádzku v&nbsp;prírode jej spríjemňuje šteniatko Lina, na ktoré nedá dopustiť...</p>

<h2>Uveríte?</h2>
<p>Duševnými chorobami na Slovensku trpelo v roku 2018 najmenej pätnásť percent populácie, čo je takmer 625 tisíc osôb. Podľa Inštitútu pre analýzy a stratégie Úradu vlády pandémia vytvorila ešte akútnejšiu krízu psychického zdravia. Lockdown či povinná karanténa majú priame dôsledky na spôsob života obyvateľov a sú predpokladom pre zintenzívnenie pocitov osamelosti. &nbsp;</p>
<p>Podľa prieskumu Ako sa máte, Slovensko? z mája 2020 takmer polovica opýtaných zažívala kvôli koronakríze občasné či časté pocity depresie. A&nbsp;to ešte nikto netušil, že pandémia potrvá doteraz...</p>
<p>&nbsp;</p>
<p>&nbsp;</p>

Zažila rakovinu duše. Depresia dohnala Dominiku k myšlienkam na samovraždu, TOTO dnes robí

Plus TV

Neuveríte, čo na seba nabonzovali Lelkesovci: Ako obstáli v našom kvíze?

Miro Jaroš na koncerte speváčky Janet Jackson v Paríži

Herečka Barbora Chlebcová v tom má jasno: Ján Koleník alebo Ján Bakala?

Výber pre vás

Zažila rakovinu duše. Depresia dohnala Dominiku k myšlienkam na samovraždu, TOTO dnes robí

Súvisiace články

Lukáša zatýkali desiatky kukláčov. Po siedmich rokoch ale polícia z vraždy obvinila iného muža!

Lovec šarlatánov. Lekára Rolanda Oravského vydesil muž, ktorý chorých liečil kosťami z kurčaťa

O pacientov s koronavírusom sa stará tehotná! TOTO ale primárku zo Spiša desí viac ako COVID

Obuvník Pána prsteňov. Juraj zo Žiliny šil topánky pre slávneho Gluma aj Cézara z Planéty opíc

Slovenka Regina odišla z manažérskeho fleku, dnes požičiavia mobilné sauny

Plus TV

Neuveríte, čo na seba nabonzovali Lelkesovci: Ako obstáli v našom kvíze?

Miro Jaroš na koncerte speváčky Janet Jackson v Paríži

Herečka Barbora Chlebcová v tom má jasno: Ján Koleník alebo Ján Bakala?

Výber pre vás