Keď lekári zistili, že Monikin syn Lukáško (6) má detskú mozgovú obrnu aj množstvo ďalších vážnych diagnóz vrátane mentálnej retardácie, zrútil sa jej svet. Dávala si za vinu, že všetko bolo spôsobené jej nadváhou. Ďalej už tak nechcela žiť a odhodlala sa prihlásiť do Extrémnych premien.

Túžila opäť sa dostať do formy najmä preto, lebo jej syn Lukáš potrebuje nepretržitú starostlivosť. Tréner Maroš Molnár jej dal druhú šancu na život a spoločne s jej blízkymi zorganizoval oslavu, na ktorej sa zúčastnila aj Monika. V správnom momente ju vyzvali na pódium, kam vyskočil v detvianskom kroji a oznámil jej, že jej pomôže. Moniky sme sa opýtali:

Aké ste mali detstvo? Trápilo vás niečo?

Moje detstvo bolo krásne. Rodičia sa snažili, aby mi nič nechýbalo, aj keď mnohokrát to bolo náročné. Už ako dieťa som bola väčšia ako moji rovesníci, ale deti to tak nevnímajú. Keď som mala osemnásť rokov, môj otec tragicky zahynul. Pre celú rodinu to bola rana. Ja som bola v maturitnom ročníku a zo dňa na deň som musela dospieť a naučiť sa byť bojovná.

Jej syn Lukáško má diagnostikovaných jedenásť vážnych chorôb.
Jej syn Lukáško má diagnostikovaných jedenásť vážnych chorôb.
Zdroj: TV Markíza

Máte rodinu a, žiaľ, váš Lukáško je ťažko chorý. Čím trpí?

Lukáško sa narodil predčasne v dvadsiatom piatom týždni tehotenstva, čo je šiesty mesiac. Myslím, že k najkrajšiemu a zároveň najťažšiemu dňu v našom živote nám dopomohol môj gynekológ svojou ľahostajnosťou. Luky mal iba 700 gramov a 30 centimetrov, narodil sa taký krehký... Lekári nám hneď povedali, že jeho šance sú veľmi malé. Rok sme strávili v nemocnici, kde neraz bojoval o život.

Luky nemal vyvinuté tenké črevo a čakalo ho mnoho operácií. Dnes má šesť rokov, za sebou viac ako päťdesiat narkóz, stravu dostáva hadičkou rovno do žalúdka a potrebuje plienky.

Okrem mozgovej obrny ho trápia mimovoľné pohyby rúk a nôh, lámanie kostí, slabý zrak a sluch, nerastie mu hlavička, je toho veľa. Predčasom pribudla epilepsia. Je to pre nás najťažšie, pretože Lukymu sa takmer pri každom záchvate zastaví dýchanie a musíme ho oživovať.

A verte mi, na to sa pripraviť nedá. Veľakrát v slabej chvíli som si povedala, či by to všetko takto dopadlo, keby som nemala nadváhu. Moja lekárka ma však ubezpečila, že moja chyba to nebola, ale predsa, keď človek trpí nadváhou, všetko je komplikovanejšie.

Ako ste zvládali starostlivosť o syna? Vaša váha tomu určite nepomáhala.

Teraz je to jednoduchšie. Som rýchlejšia, obratná a hlavne viac vládzem.

Jej syn Lukáško má diagnostikovaných jedenásť vážnych chorôb.
Jej syn Lukáško má diagnostikovaných jedenásť vážnych chorôb.
Zdroj: TV Markíza

Kto je vám a Lukáškovi najväčšou oporou?

Starostlivosť o Lukyho je do slova a do písmena dvadsaťštyrihodinová. Vždy musí mať niekoho pri sebe. Najväčšou oporou a pomocou je môj muž.

Je ten najlepší manžel a otec, akého sme si mohli želať. Od Lukyho narodenia sme sa zohrali, stačilo nám len sa na seba pozrieť a vedeli sme, čo treba robiť. On je ten výnimočný otec, ktorého náruč je pre Lukyho najdôležitejšia, keď sa niečo deje. Je už veľký, preto práve mužovo náručie je pre neho bezpečné. Nedá sa ani slovami opísať, ako som za neho vďačná. Ďalšia nenahraditeľná osoba je moja mamina. Veľmi nám pomáha. Vďaka nej sme mohli ísť po šiestich rokoch na rande.

Ako ste zvládali odlúčenie od synčeka?

Odlúčenie od Lukyho a celej rodiny bolo pre mňa veľmi ťažké. Stále som na nich myslela, či je všetko v poriadku. Keďže bude večné bábo, som na neho viazaná, lebo viem, že iba jeho blízki mu pomôžu.

Zhodila neuveriteľných 57 kíl.
Zhodila neuveriteľných 57 kíl.
Zdroj: TV Markíza

Kedy a čo bolo hlavnou príčinou, že ste začali tak priberať?

Celý môj život som bola pevnejšia baba. Najviac som však pribrala po Lukyho narodení. Chcela som byť pri ňom na sto percent a na seba som si nenašla čas. Všetko som dobiehala večer, keď Luky zaspal. Hlavne stravu.

Čo bolo pre vás počas premeny najťažšie?

Naučiť sa rozdeliť si čas. Moja rodina ma však podporovala, vydržala moje nálady a zvládli sme to úžasne.

Mali ste aj okamihy, kedy ste to chceli vzdať?

Vzdať som to nechcela nikdy a ani to nikdy nevzdám. Pretože moja cesta sa ešte nekončí. Vždy ma dopredu posúva vidina, že môžem vyzerať lepšie a všetko je len v mojich rukách.

Aké jedlá ste museli zo svojho života vylúčiť?

Biele pečivo, vyprážané a slané pochutiny.

Klobása na večeru je minulosťou. Dnes si robí zdravé šaláty.
Klobása na večeru je minulosťou. Dnes si robí zdravé šaláty.
Zdroj: TV Markíza

Ako vyzerá váš denný jedálny lístok?

Môj jedálny lístok je pestrý. Naučila som sa milovať zdravé jedlo. Moje obľúbené raňajky sú ovsené vločky, jogurt, banán. Na obed zasa losos a bataty, no a na večeru rôzne druhy šalátov – samozrejme zeleninové.

Je niečo, čo by ste už nikdy nezjedli?

Myslím, že nie je také jedlo, ale už som sa naučila rozmýšľať a domýšľať dôsledky. Keď si aj doprajem, je to s mierou a viem, že bez cvičenia sa vypomstí aj nezdravá maličkosť.

Takže chuť na nezdravé jedlá už nemáte?

Vyslovene chuť nie. Prakticky každé nezdravé jedlo má svoj zdravý variant.

Stále poctivo trénujete?

Áno, cvičenie sa stalo mojou závislosťou.

Tréner Maroš Molnár ju vôbec nešetril.
Tréner Maroš Molnár ju vôbec nešetril.
Zdroj: Peter Zakovic

Zhodili ste desiatky kíl. Zdvihlo sa vám sebavedomie?

Každým zhodeným kilom mi sebavedomie rástlo. Stále ma posúvalo vpred, že môžem vyzerať tak, ako túžim. Je to super pocit, keď sa žena cíti pekná aj v teplákoch.

Ako reagovalo okolie na vašu premenu?

Okolie bolo aj je úžasné. Všetci mi fandili a podporovali ma. A to posúva človeka vpred. Teraz ma spoznávajú vďaka môjmu úsmevu. 

Manžel je Monike oporou a skvelým otcom ich syna.
Manžel je Monike oporou a skvelým otcom ich syna.
Zdroj: TV Markíza

Museli ste kompletne vymeniť šatník?

Výmena šatníka? Veru... A nie raz… Zrazu si viem kúpiť niečo na seba aj v bežnom obchode a nemusím už hľadať to nekonečné XXXL. 

Čo by ste odkázali tým, ktorí sa nevedia nakopnúť a zmeniť svoje telo a život?

Všetko je v hlave. Človek ani netuší, čo všetko dokáže prekonať, keď chce. Nie je hanba spadnúť, ale je obrovské víťazstvo sa postaviť a bojovať ďalej.