Práca so štetcami a s farbami ju bavila už od detstva a už ako dievčatko vedela, že z nej nebude lekárka, ale maskérka. Prvé pokusy s líčením robila na svojom otcovi – keď zaspal, zobrala mamine šminky a dala sa do práce. „Otec bol výborný podklad na moju realizáciu, keďže mal veľmi tvrdý spánok,“ smeje sa dnes už vychytená umelecká maskérka Michaela Kicková, bez ktorej sa nezaobíde nijaký dobrý film, rozprávka ani seriál.

Michaela vyštudovala odbor kozmetička/vizážistka, no už počas štúdia vedela, že týmto smerom sa uberať nebude, pretože ju to až neskutočne ťahalo k maskérstvu. „Môj vývoj trval dlhšie, no zhodou okolností som sa dostala do produkčnej spoločnosti DNA, ktorá v tom čase vyrábala Najväčšie kriminálne prípady. Tam som prvýkrát prišla do kontaktu s krvou... Režisér Peter Bebjak mi dal šancu a ja som vedela, že to je cesta, ktorou sa chcem uberať,“ spomína Michaela, ktorá prešla od klasických šminiek k filmovým rezným ranám a jazvám. Práve tam sa cítila ako ryba vo vode...

V čase, keď začínala, neboli také možnosti ako dnes, preto hľadala inšpiráciu na internete či od skúsenejších kolegov. No ako sa hovorí, najlepšia škola je prax. „Skúšala som maskérske triky na sebe a kamarátoch, no učím sa dodnes, lebo technika veľmi pokročila a tomu sa treba prispôsobiť. Niekedy sa vrásky nakreslili ceruzkou, no dnes to už nestačí. Musíme to prešpekulovať do detailov, pretože filmová technika napreduje,“ vysvetľuje Miška, ktorá využíva pri práci špeciálny silikón, želatínu či latex. Materiály objednáva cez internet a na pľac príde vždy nabalená farbami, krvou či rôznymi odliatkami.

„Niektoré aplikácie si vyrobím vopred doma. Napríklad urobím formu reznej rany, do ktorej vlejem silikón. Tento polomateriál prinesiem na nakrúcanie a potom ho už len lepím priamo na herca, dokresľujem ho alebo podľa potreby zakrvavím. Používam špeciálne liehové farby. Keď ide o komplikovanejšiu masku, niektoré kusy mi vyrába na mieru aj kolega Maťo Jankovič. Vo svojom odbore je špička,“ chváli svoju konkurenciu.

A ako dlho trvá výroba komplikovanejšej masky? „Je to individuálne, no každá je náročná. Ale trvá to priemerne od trištvrte hodiny do troch hodín. Nedávno som robila úplne zhorenú tvár človeka a tú som tvorila na hercovi tri hodiny. Vopred som si vyrobila želatínovú aplikáciu, ktorú som naňho lepila a priamo na ňom som modelovala pľuzgiere,“ poodhaľuje nám svoje umenie Miška, ktorá má doslova božskú trpezlivosť.

A ako sú na tom herci, o ktorých vieme, že chcú vždy všetko rýchlo a na maskérskom kresle dlho neobsedia? „Musím im vytvárať podmienky, aby boli v pohode aj oni. Vždy im púšťam hudbu, a keď viem, že niekto je fajčiar, umožním mu pauzu. Ukážkový je pre mňa Jirka Bartoška, ktorý je známy tým, že nikde neobsedí. Mne sa však podarilo udržať ho v kresle poslušne bez námietok celú hodinu,“ spomína so smiechom maskérka, ktorá si medzi hercami našla množstvo kamarátov.

Existuje maska, ktorá jej dala zabrať tak, že na ňu spomína dodnes? „Išlo o produkciu v Česku, kde sa točilo celý deň a celú noc. Pointa tej masky bola v tom, že ten človek bol na smrť dobodaný nožom. Najprv som musela vyrobiť zakrvavené rezné rany, potom mŕtveho vrah umyl, čiže som musela opäť pracovať s novými čistými ranami bez krvi. Nakoniec ho zakopali do jamy a poliali kyselinou, takže do tretice som musela vytvárať kožu zreagovanú s kyselinou – bublajúcu a syčiacu. No a na záver tú mŕtvolu našli ráno s rozleptanou tvárou, čo bola ďalšia výzva. Muselo to vyzerať úplne reálne,“ vymenúva Miška, ktorej táto práca na českom seriáli Spravodlivosť dala poriadne zabrať. Svoju prácu si vždy v televízii prísnym okom skontroluje a sama si je najväčším kritikom.

Vychytená umelecká maskérka Michaela Kicková: Reže a páli hercov!

Výber pre vás