Jej háčkované medvede a bábiky sú vypracované do posledného detailu. Možno aj preto, že k ručným prácam mala Martina odmalička vzťah. „Otec bol dôstojník a veľakrát sme sa sťahovali. Na istý čas sme dokonca zakotvili v dnešnom Petrohrade, kde som tri roky chodila do základnej školy. V Rusku sa dbalo na rodinnú výchovu a  už od prvej triedy sme v škole varili a šili na stroji. Popritom ma mama naučila štrikovať aj háčkovať, čo ma už vtedy veľmi nadchlo,“ usmieva sa Martina Gromová, ktorá na vysokej vojenskej škole vyštudovala ekonomiku armády.

Celá rodina pokope. „Paradoxne majú vzťah k háčkovaniu moji dvaja chalani. Myslím,
že niekedy dokážu viac ako niektoré ženy.“
Celá rodina pokope. „Paradoxne majú vzťah k háčkovaniu moji dvaja chalani. Myslím, že niekedy dokážu viac ako niektoré ženy.“
Zdroj: Archív M.G.

„Nie som ale žiadny bojovník, v práci som prekladala dokumenty NATO z angličtiny do slovenčiny,“ vysvetľuje. Počas štúdií sa spoznala so svojím dnešným manželom Vladimírom, postupne sa im narodilo päť detí. Keď mal najstarší Nino (13) necelé tri roky a dvojčatá Marko (10) a Laura (10) šesť mesiacov, Martina si spomenula na háčkovanie z detských čias. „Chcela som len dvojičkám dopriať originálne čiapky, ktoré nebude mať nikto iný. Žiadny premyslený plán za tým nebol,“ vysvetľuje.