kač

Vyskúšala všetko – nástrahy, postreky, špeciálne kriedy. Nič nepomáhalo, mravce sa v Luciinom byte začali udomácňovať. „Katastrofa nastala, keď sme odišli na dva týždne na dovolenku. Mali u nás ničím nerušený raj. Keď sme sa vrátili, boli úplne všade. Vyliezali ešte aj z klimatizácie, korzovali po stenách, parapetných doskách. Boli ich plné skrine s oblečením, v kuchyni im najviac chutili synove špaldové piškóty. Omrvinky z nich si našli ešte aj v kočíku, ktorý stojí pred bytom na chodbe,“ spomína pedagogička. So smiechom hovorí, že si drzo hľadali ešte aj cestu do taniera, ktorý stál tri minúty na stole. „Susedka sa sťažovala, že musí vytriasať ešte aj spodnú bielizeň, kým sa oblečie a šokovalo ju, že vyliezali ešte aj zo slúchadla domového telefónu či digestora. Ráno sa zobúdzala s pohľadom na to, ako jej po čele postele lezú mravce, a keď si zavesila na krk obľúbený masívny náhrdelník, boli aj v ňom. Poslednou kvapkou bolo, keď ich priniesla na sebe do práce...“ vymenúva.

Mama ročného syna sa bála, aby nemal zdravotné problémy. „Niekde som sa dočítala, že mravce môžu spôsobovať alergie a iné choroby. Keď to už bolo neznesiteľné, požiadala som správcu o postrek,“ hovorí. Jedným bytom by sa nikto nezaoberal, preto sa dohodli, že osloví nájomníkov s podobným problémom. Nazbieralo sa šestnásť bytov a správca objednal dezinsekciu. „Prišli profesionáli v špeciálnych oblekoch a postriekali takmer všetky povrchy v byte – od kuchynskej linky až po zárubne. Vysvetlili mi, že by som sa nemala zdržiavať aspoň hodinu v byte. Aj tak sa nedalo, pretože postrek dráždil dýchacie cesty aj oči,“ vysvetľuje Lucia.

Minimálne tri dni tiež nesmela nič umývať, aby zaschnutý postrek účinkoval. „Mala som obavy o syna, ktorý lezie štvornožky, ale ubezpečili ma, že sa nič nestane. Akurát hračky, ktoré môže dať do úst, som umyla teplou vodou. Už dva týždne niet po mravcoch ani stopy. „Uvidíme, ako dlho to vydrží,“ dodáva na záver.

„Aby mal postrek dlhodobý účinok, je potrebné, aby sa zopakoval ešte raz, po štyroch až šiestich týždňoch,“ hovorí Dr. Zdeno Jaško z firmy, ktorá sa roky venuje likvidácii rôznych škodcov. Je to preto, že postrek neúčinkuje na mravčie vajíčka, ktoré sú v úkrytoch.

Treba teda počkať, kým sa z nich vyliahnu nové mravce a priestory opäť vystriekať ešte predtým, ako dosiahnu pohlavnú zrelosť a budú schopné sa množiť. Stačí urobiť postrek v paneláku iba v pár bytoch a zvyšok vynechať? „Ak sa z postreku vynechá veľa bytov, ktoré sú na jednej stupačke, môže to byť problém,“ hovorí odborník. Je preto dobré, aby sa ľudia dohodli. Z postreku nemusia mať strach. „Postreky zaberajú na viac druhov hmyzu, používajú sa v takých dávkach a koncentrácii, ktoré neškodia teplokrvným živočíchom vrátane človeka. Sú to registrované prípravky, ktoré nie sú ani karcinogénne, ani mutagénne. Je to bezpečné, robíme to aj v zdravotných zariadeniach či školách,“ hovorí Dr. Jaško.

Podľa odborníka na ničenie škodcov sa môžu namiesto druhého postreku naklásť po troch až štyroch týždňoch takzvané požerové nástrahy. „Ich výhodou je to, že netreba v bytoch robiť žiadne opatrenia typu zakrývania akvárií alebo umývania riadu či detských hračiek, na ktoré postrek nasadá. Takisto netreba ani na krátky čas odchádzať z bytu,“ vysvetľuje.

Ak vás zaujíma mechanizmus účinku „vraždy“ týchto neželaných podnájomníkov, tak tu je: existujú pre mravce toxické nástrahy, ktoré si odnesú do hniezda a nakŕmia ňou nielen seba, ale aj kráľovnú. Ak kráľovná uhynie, sú dezorientované, rozutekajú sa a uhynú. Druhé nástrahy fungujú tak, že zabraňujú rozmnožovaniu a vývoju lariev. Efekt týchto nástrah sa preto prejaví o čosi neskôr, pretože najskôr musí prirodzeným spôsobom vymrieť pôvodná populácia mravcov.

S otepľovaním podnebia si budeme musieť, žiaľ, zvyknúť aj na to, že sa k nám budú sťahovať takzvané synantropné živočíchy, teda také, ktorých život je závislý od ľudí – mravce, šváby, ploštice. Majú rady zateplené budovy. Kým nás kedysi obťažovali mravce faraónske, teraz sa z prírody do budov tlačia aj iné druhy mravcov. Dobrá správa je, že dnes sú už vyvinuté prípravky, ktoré účinkujú na viaceré druhy. „Ľudia musia dbať na to, aby mravcom neposkytovali obživu – mravce majú rady cukor, ktorý je aj v chlebe, ale aj bielkoviny z mäsa či vajíčok,“ hovorí odborník.

„V našich podmienkach mravce neprenášajú žiadnu chorobu, sú skôr obťažujúcim hmyzom, ktorý do príbytku nepatrí, lebo lezú do skríň a najmä do zásob jedla,“ hovorí prof. RNDr. Milada Holecová, CSc., ktorá sa mravcami dlhodobo zaoberá. Súhlasí s tým, že bojovať s mravcom faraónskym treba celoplošnejšie, postreky v častiach domu nestačia a treba ich opakovať. „Mravce sa môžu spokojne usídliť pod zateplením a tu sa sťahujú na vhodné miesta aj s kráľovnou. Prípadne lezú do bytov šachtami v jadrách bytov. Pri normálnych (u nás pôvodných mravcoch), ktoré naliezli do bytov z okolitého exteriéru, roja sa a sú premnožené, stačí jednorazový postrek, lebo problém s nimi nie je dlhodobý,“ dodáva.

VIDEO: Mravce zamorili byty, vyliezali ešte aj z domového telefónu. Takto vyzerá ich likvidácia

Plus TV

Miro Jaroš na koncerte speváčky Janet Jackson v Paríži

Spevák Paľo Habera a skupina TEAM takmer zbúrali štadión: Fanúšikovia odspievali celý koncert

Herečka Barbora Chlebcová v tom má jasno: Ján Koleník alebo Ján Bakala?

Výber pre vás