Neubehne týždeň, aby s vážnymi ťažkosťami neskončila v nemocnici. Nie raz v nej bojovala o život, naposledy na sklonku minulého roka. Prekonala kostný infarkt, aj zápal svalov, takzvanú myozitídu. Zvládla vážny Guillainov-Barrého syndróm, čo je vzácne akútne zápalové postihnutie periférnych nervov vrátane miechových koreňov. Trápi ju množstvo alergií a ďalších bremien, no hneď ako sa s ňou dáte do reči, vycítite, že sa nezvykne sťažovať. Naopak, hoci je Marcela Václavková Konrádová ťažko chorá, rozhodla sa pomáhať iným.

„Prvé zdravotné problémy ma prekvapili v piatej triede na základnej škole. Na telocviku som si vykĺbila koleno, ktoré mi trikrát operovali. Žiaľ, od týchto čias sa už nič nevyvíjalo tak, ako by sa malo,“ vráti sa do minulosti sympatická Zvolenčanka. Ešte ako študentka na sídlisku vymýšľala mladším deťom program, skoro začala pôsobiť ako dobrovoľníčka. Týždeň pred maturitou jej však lekár našiel v predkolení prvý nádor. Hoci ju ubezpečovali, že všetko sa vyrieši do troch mesiacov, nestalo sa tak. 

S jednou zo svojich
kníh v kníhkupectve.
S jednou zo svojich kníh v kníhkupectve.
Zdroj: Ján Dzúr, Archív M.V.K

 Na ubytovňu ju odniesli

„Zmaturovala som, chodila som na vysokú školu,“ približuje Marcela. Presne pred dvadsiatimi rokmi, po prvom ročníku univerzity, sa so sesternicou a bratrancom vybrala na prvú zahraničnú brigádu. Išli do Talianska zbierať paradajky. „Po ôsmich dňoch práce sme konečne dostali voľno. Išla som sa s partiou pozrieť do najbližšieho mestečka,“ tvrdí Marcela. Po chvíli chôdze jej však začali tŕpnuť nohy. Spadla, nevedela sa postaviť. Späť na ubytovňu ju kamaráti odniesli na rukách.

Dva dni preležala, na tretí ju sprostredkovatelia práce vzali do miestnej nemocnice. Slovenku v nej chceli okamžite operovať, no dievčina sa zľakla. V šoku si spomenula na lekára, ktorý jej kedysi operoval koleno. Zavolala mu a opísala, čo sa stalo. Poradil jej lieky a prikázal, nech sa radšej vráti na Slovensko. „Domov z Talianska ma doviezli o desiatej večer, o dve hodiny neskôr som už ležala na neurológii v Banskej Bystrici. Začal sa kolotoč vyšetrení, no nohy mi začali ožívať až po dvoch týždňoch,“ pokračuje Marcela.     

Nesmie ani plávať

V nemocnici si odležala takmer sedem mesiacov, súbežne sa jej však začali vracať problémy s predkolením, takže podstúpila ďalšie operácie. Následne sa jej kosť nevedela sceliť a doma musela ostať viac ako rok. Až oveľa neskôr sa ukázalo, že zdravotné problémy mladej Slovenky mohol spustiť aj vírus, ktorý sa ohlásil vysokými teplotami po pár dňoch v Taliansku, no študentka ho vtedy potlačila liekmi. Niečo v jej organizme však vtedy zrejme zahaprovalo a spustili sa nielen neurologické problémy, ale aj recidívy kostných nádorov. Z píšťaly na nohe jej kvôli tomu dokonca vysekli dvanásť centimetrov kosti.

„Teraz v nej mám kostný štep,“ vraví Marcela, ktorá má za sebou dvadsaťštyri operácií, ktoré súvisia s jej pridruženými ochoreniami. Medzitým bola na rádioterapii, pridali sa problémy s krvou, autoimunitné ochorenia a neskôr tiež veľké komplikácie s chrbticou a s pľúcami. Má tiež alergiu na chlad, takže v lete nemôže vyjsť vonku s holými nohami. Nesmie vkročiť do vody, ktorá má menej ako tridsať stupňov, ohrozuje ju obyčajný prievan a sužuje tiež neskutočné množstvo alergií.

 Spája dva svety

„Veľakrát som sa ocitla na hrane života a smrti. Opakovane som ochrnula, musela som sa učiť opäť držať v rukách príbor, nemocnice sa stali mojím druhým domovom. V závere minulého roka som tam bola dva mesiace, zápasila som s čiernym kašľom,“ vyratuje Zvolenčanka. Viac ako desať rokov jej v pravidelných intervaloch, aj kvôli poruche bunkovej imunity, podávajú výťažok z ľudskej plazmy. Navzdory predsudkom, aké hendikepovaných ľudí sprevádzajú, sa neprestala vzdelávať a skončila štyri vysoké školy!  

Pracovala ako novinárka, dnes píše knihy – beletriu aj motivačnú literatúru. Vydala sa, pôsobí v občianskom združení, ktoré pomáha hendikepovaným ľuďom, pozitívna energia z nej doslova sála.  „Snažím sa spájať dva svety, hendikepovaných a zdravých. Pred pár dňami som organizovala podujatie Vášeň bez limitu. Prišli naň ľudia, ktorí napriek hendikepu dokážu inšpirovať iných. Napríklad žena, ktorá nemá prsty, maľuje a vyrába sochy,“ približuje Marcela. V jeseni vo Zvolene vďaka nej vyrástlo prvé bezbariérové detské ihrisko, ktoré pripravovala deväť mesiacov. Hrdá jej tiež na prehliadku spoločenských šiat, ktoré si obliekli dievčatá na vozíčkoch.

Napriek nepriazni osudu sa Marcela nevzdala.
Napriek nepriazni osudu sa Marcela nevzdala.
Zdroj: Ján Dzúr

Nájdite vášeň

Kde berie Marcela Václavková Konrádová energiu? „Od ľudí, ktorých stretávam a vidím, že pre nich robím zmysluplné veci,“ prezradí. Náročné situácie sa jej určite nevyhýbajú, no naučila sa ich otočiť vo svoj prospech. „Netvrdím, že som sa so svojím zdravotným stavom úplne vyrovnala, ale beriem život taký, aký je. Snažím sa z každého dňa vyťažiť, čo sa dá, pred tromi rokmi som dokonca začala chodiť aj ku kaderníčke,“ usmieva sa žena, ktorá stretáva aj veľa ľudí po úrazoch. Mnohí majú depresie, vzdávajú sa.

„Opakujem im, že v sebe musia nájsť vášeň. Môže to byť maľovanie, písanie, skladanie hudby alebo športovanie. Ale tá vášeň musí byť taká silná, že každého z nich ráno vytiahne z postele. Aj mne raz lekár povedal, že s mojím zdravotným stavom v nej môžem preležať celý deň. Môžem, ale nechcem,“ uzatvára rozhodne príjemná Zvolenčanka.