„Toto nie je med, v plastovom medvedíkovi má Marcelko svoj nápoj. Obrovským pokrokom pre mňa je už to, že si ho bez pomoci iných chytí do rúk a napije sa,“ povie Alena Kunetková. Šesťročný Marcel nerozpráva. Občas sa usmeje, natiahne ruky za mackom. Jeho vrstovníci behajú po chladnom námestí, on sedí v kočíku, zvedavo si obzerá okolie, občas zamrnčí. Marcel Kunetka sa narodil s genetickou poruchou, ktorá sa volá Cri du Chat, syndrómom mačacieho plaču.

„Mala som ukážkové tehotenstvo a aj pôrod prebehol bez problémov. Marcelko sa síce narodil o štyri týždne skôr, no spočiatku nič nenasvedčovalo tomu, že je vážne chorý,“ vráti sa do roku dvetisíc štrnásť Alena Kunetková. Žena, z ktorej doslova prýšti dobrá nálada, ale priznáva, že zdravotný stav jej bábätka sa krátko po narodení skomplikoval. Chlapček nezaplakal a plytko dýchal. Lekári ho okamžite umiestnili do inkubátora a napojili na prísun kyslíka. Lenže, pri kŕmení sa kvôli nedostatočnému dýchaniu začal pri prehĺtaní mliečka dusiť.