Jej záhrada je plná farieb, život plný osudových zvratov a smútku. Jarmila Zacher Pajpachová (65) je naša najstaršia vodička kamióna, a teda držiteľka slovenského rekordu. S manželom Jaroslavom vytvorila pracovný tím a ako šesťdesiatročná viedla bez problémov dlhý nákladniak po európskych diaľniciach.
Nepotrebná
Dnes sa priznáva, že k volantu ju dohnali ženská hrdosť a núdza. V Poprade a okolí, kde žila, si po päťdesiatke márne hľadala novú prácu. Nikoho nepresvedčilo, že chce robiť a hoci má čosi odžité, stále je plná sily. „Stačilo, že som uviedla svoj vek a odvšadiaľ som počula tú istú vetu: my sa vám ozveme. Tak som sa raz neovládla a odvrkla, že skok do truhly ešte netrénujem,“ dodáva horkým hlasom. S pocitom nepotrebnosti išla do pobočky sociálnej poisťovne požiadať si o predčasný starobný dôchodok. V nej jej štyrikrát vyrátali, že naň ešte nemá nárok a naostatok naznačili, nech sa vráti o šesť mesiacov. Ponížilo ju to, priamo z úradu sa išla zapísať do autoškoly. Zvládla kurz na nákladné auto, hneď nato na trajler a stala sa najstaršia Slovenka, ktorá takýto husársky kúsok zvládla.
Život v kamióne
Zvykla si, že kamión má šestnásť rýchlostí a naložené auto sa pohýna na trojke. Nabifľovala sa základné výrazy v niekoľkých jazykoch a bez nehody prešla s návesom niekoľkokrát celú západnú Európu. Dbala najmä na to, aby neporušila bezpečnostné pauzy. Ak ich profesionálny vodič naruší trikrát, môže ísť do krajiny už len ako turista. „Najťažšie je cúvanie na rampu, ale adrenalínom bola aj jazda po cestách talianskych a španielskych mestečiek. Niektoré boli také úzke, že sme sklápali spätné zrkadlá.“ V obave pred zlodejmi niekedy spávala s bejzbalkou pod hlavou. „Na osvetlenej benzínovej pumpe nám vytiahli naftu, na stráženom parkovisku rozrezali plachty. Našťastie, k práčkam sa lupiči nedostali,“ konštatuje, žena ktorá sa kamionistkou stala v päťdesiatich piatich rokoch. S manželom si varili a prali na parkovisku, sprchovali sa vo firmách, kam vozili tovar. Počas oddychu hrávali karty, alebo lúštili krížovky. Spávali v aute, kde im v zime občas zamrzli nosy, no obaja cítili, že takto sú šťastní...
Určite je skinhed
Jarmila veľa radosti v živote predtým neokúsila. Narodila sa v rodine alkoholika, ktorého rodina nezaujímala. Prvý manžel jej zomrel na následky autonehody, nemala vtedy ani dvadsaťjeden rokov. S dvojročným synom a šesťtýždňovou dcérou sa jedenásť rokov pretĺkala sama. Ani druhé manželstvo jej neprinieslo raj, rozvod bol vraj vykúpením. S Jaroslavom, ktorý je od nej viac ako o trinásť rokov mladší, sa zoznámila v práci. Kolegovia ju od neho odhovárali. „Má vyholenú hlavu a široké ramená, určite je to skinhed,“ opakuje so širokým úsmevom ich slová. Mýlili sa, Jaroslav bol pre ťažko skúšanú ženu vykúpením.
Najťažšia skúška
Najtragickejšie obdobie života však Jarmila Zacher Pajpachová mala pred sebou. Jej jedinej dcére Žanetke diagnostikovali rakovinu hrubého čreva, k tejto diagnóze sa čoskoro pridali ďalšie zdravotné problémy. „Zovrelo mi srdce. Nechápala som, ako je to možné, mala len štyridsať rokov. Každý rok chodila na pravidelné lekárske prehliadky. Napriek tomu sa chorobe nevyhla. Čoskoro jej odstránili kus hrubého čreva, neskôr aj ľavý prsník,“ vzlykne si užialená žena. Zabudla na kamión, jeden a pol roka sa starala o chorú dcéru. Skormútená rodina sa chytala slamky. Vyskúšali akupunktúru, alternatívnu liečbu, všetci plnili Žanetkine sny. „Túžila navštíviť brata, ktorý žije v Londýne. Prekonala strach z výšok a sen vidieť príbuzných, prírodovedecké múzeum a akvárium si splnila,“ zalesknú sa slzy v očiach jej mamy. Ďalší brat zoslabnutej sestre zaplatil cestu do Lúrd. Nosili ju tam na nosidlách, pretože už nevládala chodiť. Napokon skončila na vozíku.
Čepeľ v srdci
„Keď zomrela, zahmlilo sa mi pred očami. Niečo ako ostrá čepeľ noža, akoby mi vtedy vzniklo do srdca. Sú to dva roky, no Žanetkin odchod ma stále bolí,“ nezapiera Jarmila. Jej život sa po dcérinej smrti od základu zmenil, všetko robila s nechuťou. Napokon si uvedomila, že smútok v jej duši nič nevyrieši. Začala maľovať, o svojom živote napísala knihu. Z juhu stredného Slovenska, kam sa presťahovala kvôli dcére, sa rozhodla vrátiť nielen naspäť do Popradu, ale aj na kamión. S Jaroslavom je šťastná a teraz, keď na Žanetku dokáže myslieť s láskou, chce opäť krútiť volantom. „Som zdravá. Zvládla som psychologické testy, mám platný vodičský preukaz na kamión, kartu vodiča aj profesijnú kartu šoféra. Hneď ako predáme dom a kúpime si pod Tatrami byt, našou obývačkou sa opäť stane parkovisko,“ uzatvára rozhodne žena, ktorá vo voľnom čase dvíha činky, stará sa o psíky a zveľaďuje záhradu plnú kvetov. Počúva Eminema, rada varí a teší sa na manžela, ktorý zatiaľ na turnusy po Európe vyráža sám...
FOTO: Kamarát Petra Sagana dostal surovú bitku. TAKTO zareagoval Boris Pršo!
Tamara Šimončíková Heribanová o živote v Lisabone: Vojdete do obchodu a predavač vás šokuje..
Po smrti obľúbenej kráľovnej Alžbety II. je naplánovaný desaťdňový národný SMÚTOK
