Bola to najšokujúcejšia reportáž, s akou poľskí investigatívni novinári z televízie TVN za posledné roky prišli. Jeden z nich sa zamestnal na bitúnku a tajne nafilmoval nevládne kravy, ktoré personál ťahal na lane. Hoci porážka v mestečku Ostrów Mazowiecka sa na produkcii poľského mäsa podieľa len mizivou jednou desatinou percenta, video z prostredia, aké zvládnu len silné povahy, obletelo Európu. Stovky kilogramov hovädziny z rodinného bitúnka sa dostali aj do našich reštaurácií a škôl. Mali sme šancu tomu zabrániť? Na jatky môžu ísť len zdravé zvieratá, také, ktoré dokážu samy stáť na nohách. Vo videu si môžete pozrieť, že tento prípad nebol jediný!
Chorý dobytok Poliaci volajú ležiaky. Niektoré kravy na bitúnku neďaleko Varšavy mali polámané chrbtice, iné zničil pôrod teľaťa. Ďalšie prechladli od prievanu. Niektoré mohli byť na antibiotikách. Zaľahli a už nevstali. „Chovateľ to mal oznámiť poľnohospodárskej agentúre, ktorá zistí, či ich mäso nie je škodlivé. Ak je všetko v poriadku, takýto dobytok potom humánne utratí veterinár na bitúnku,“ cituje svojho informátora denník polskatimes.pl.
Prevoz neexistoval
Lenže, tak ako v iných komoditách, aj pri hovädzom mäse ide najmä o biznis. Vlastník bitúnku v Ostrów Mazowiecka chcel nelegálne zarobiť. Od farmárov lacno pokúpil chorý dobytok, za ktorého usmrtenie by roľníci inak museli zaplatiť 125 eur zverolekárovi plus náklady na likvidáciu. Pod rúškom noci kravy utratil a mäso z nich predával ako zo zdravých zvierat, čím si zisk zvýšil až päťnásobne! „Tým, že na bitúnku nebol veterinár, sa majiteľ tiež dopustil kriminálneho činu. Nedodržal ani zákon o ochrane zvierat,“ tvrdí Jacek Zarzecki, šéf poľských producentov hovädzieho dobytka. Mäso z neho sa dostalo do vyše tucta európskych krajín vrátane Slovenska. A nastalo zdesenie.
V minulom režime prevoz potravín na dlhé vzdialenosti v podstate neexistoval. Takmer v každom väčšom meste bol okrem pekárne a mliekarne aj bitúnok. „Ten nakupoval zvieratá z okresu a predával ich len v rámci regiónu. Neexistovalo, aby trebárs mäsokombinát zo Žiliny zaviezol svoje produkty čo len do pár desiatok kilometrov vzdialenej Prievidze,“ približuje Boris Halaj. Skúsený obchodník s mäsom vyštudoval poľnohospodársku univerzitu v Nitre, diplomovú prácu písal o spracovaní mäsa, od ktorého sa po celý profesionálny život nevzdialil.
Veterinári na hranice!
Teraz je všetko inak: mäso k nám neraz putuje z opačnej strany zemegule. V zložitom systéme anonymných farmárov, bitúnkov, spracovateľov mäsa, distribútorov a prepravcov si preto o škandály niekedy sami koledujeme. Pritom by stačilo málo. „Som zástanca voľného pohybu tovaru a osôb v rámci Európskej únie. No nevidím dôvod, prečo by na hraniciach nemohla byť stála veterinárna služba, ktorá by sa zameriavala aspoň na čerstvé potraviny,“ dodáva Boris Halaj. Kým sme nevstúpili na jednotný trh, veterinári na hraniciach slúžili. Kontrolovali potraviny aj dodacie listy, odoberali vzorku tovaru. Ak bol chybný, nepustili ho k nám a problém bol vyriešený hneď v zárodku. Teraz sedia na veterinárnych správach.
Kamión s hovädzinou bez problémov prekročí hranice a doručí ju slovenským distribútorom. Tí ju rozvážajú ďalej. Keď vyjde najavo, že mohla byť zdraviu škodlivá, veterinári po nej začnú pátrať! „Dokážu síce vystopovať pôvod mäsa, no to je všetko. Aj teraz hľadáme hovädzinu z nevládnych kráv, ktorú niekto zjedol možno už pred mesiacom,“ pokračuje Boris Halaj. Za ostatnou kauzou nevidí len rýchly zisk špekulantov, ale tiež chyby, ktoré sme urobili v minulosti. Zdecimovali sme si poľnohospodárstvo a ostali odkázaní na to, čo nám svet ponúkne.
Európsky škandál
Ak je hovädzí dobytok po liečbe antibiotikami, v tele má vredy, alebo trpí na nejakú chorobu, je neprípustné, aby sme mäso z neho konzumovali. No kedysi jestvovali sanitné bitúnky, ktorým sme hovorili nutné porážky. „Končili na nich zvieratá, ktoré neboli zdravé: stačilo, že si trebárs zlomili nohu,“ vysvetľuje Boris Halaj. Veterinár ich prehliadol a označil. Mäso sa zaraďovalo do troch kategórií. Ak bolo označené trojuholníkom, bolo nevhodné na ľudskú výživu a brali si ho napríklad kynológovia. Štvorec znamenal, že mäso je podmienečne požívateľné – vhodné napríklad na výrobu mäsových výrobkov, kruh označoval, že mäso je bezchybné.
Dnes nič z toho neexistuje, zviera je buď zdravé, alebo choré. Aj to, ktoré má len zlomenú nohu, končí na kafilérii. „Mnohí farmári si uvedomujú, že ide o obrovské plytvanie živým materiálom, tiež ich energiou a prácou. Vedia, že mäso z toho zvieraťa nie je toxické, nechcú prerobiť, a preto riskujú,“ opisuje ďalšiu zo situácií Boris Halaj. Navyše, slovenskí odberatelia poľského mäsa sú podľa neho známi tým, že ich zaujíma najmä cena. A tak kým kvalitnú slovenskú hovädzinu vyvážame do Turecka, kupujú tú, ktorú teraz sprevádza európsky škandál...
Zarábajú roky
Bitúnok v meste Ostrów Mazowiecka zatvorili. Majiteľa a farmárov, ktorí mu predávali choré zvieratá, vyšetruje polícia, komisári z Bruselu mieria do Varšavy. Starý kontinent sa búri proti poľskému mäsu, ktoré tento škandál môže poznačiť ako nič predtým. Informátor denníka polskatimes. pl tvrdí, že takýchto bitúnkov sú v krajine desiatky a na rizikovom mäse všetky zarábajú roky. To najhoršie ide do kebabu. Možno aj do toho, na ktorom si za lacný peniaz teraz pochutnávate vo svojom meste.
Sú aj na chudobnejšom juhu
„Globalizácia trhu prináša so sebou riziká súvisiace aj s možným ohrozením spotrebiteľa,“ myslí si hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinovej komory Jana Holéciová. Hrozbou majú byť najmä neoficiálne predajné miesta – trhy, pojazdné dodávky, predaj z tretej ruky – v slovensko-poľskom pohraničí. Nie je to celkom tak. Poľské dodávky sú už oveľa častejším hosťom ako na severe krajiny najmä v chudobných oblastiach južného Slovenska, najmä v dedinách, kde už neostal žiadny obchod.
Máme menej antibiotík
Naše mäso je drahšie, ale zdravšie. „Pri výrobe sa používa asi štyridsať miligramov antibiotických látok na kilogram vyprodukovaného mäsa, zatiaľ čo v Nemecku päťkrát toľko! No a kým také slovenské prasiatko prežije svoj život v maštali s dvesto inými, na dánskej farme sa ich tlačí aj tritisíc,“ tvrdí Boris Halaj. Najsilnejším argumentom je však to, že tradičné slovenské mäsiarstvo nepozná žiadny škandál!
V plyne
Keďže mäso musí precestovať často až tisíce kilometrov, je potrebné mu predĺžiť záruku a uchovať jeho vlastnosti, aspoň na vzhľad. Najpoužívanejšie je balenie do ochrannej atmosféry. Ochranná atmosféra je tvorená zmesou plynov. Ide o kyslík, ktorému mäso vďačí za jasnočervenú farbu, oxid uhličitý – zabraňuje rastu baktérií, oxid uhoľnatý, ktorý v kombinácii s myoglobínom spôsobuje výraznejšiu farbu mäsa. Mäso je také krásne, akoby čerstvé, hoci má bežne aj dva-tri týždne od porážky. To všetko však iba do chvíle, kým sa mäso nevybalí a nestretne s prirodzeným prostredím.
Dve stanoviská
Slováci
„Podľa vyjadrenia poľskej autority neprebiehali úradné kontroly tak, ako mali, takže sa nedá garantovať bezpečnosť mäsa. Veľmi ma mrzí, že to išlo do verejného stravovania. Je tam citlivá skupina detí, ktoré toto mäso konzumovali,“ informoval ústredný riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy (ŠVPS) Jozef Bíreš.
Poliaci
„Mäso bolo konzervované a testované, neboli zistené žiadne biologické riziká. Stiahli sme ho z trhu, pretože pochádza z porážky, ktorú vykonali v rozpore s platným právom,“ uvádza vedúci poľský veterinárny lekár Paweł Niemczuk. Veľvyslanectvo Poľska vo vyhlásení tvrdí, že neexistuje žiaden dôkaz o tom, že mäso, ktoré sa ocitlo na Slovensku, je pokazené, a tým viac o tom, že by mohlo poškodiť niečie zdravie. Naši im neveria.
Osedlajte si najväčšieho plyšového koňa v Európe. Len v TOMTO regióne sa stanete kovbojom
Lekári varujú, Slovákov ničí nová droga. POZOR na tabletky proti úzkosti!
VIDEO: Lenka dokázala nevídané. Matka troch malých detí podniká aj bez rúk!
