V dome, ktorý je súčasne dielňou a raz do týždňa aj obchodom, vládne vľúdna atmosféra. Spríjemňujú ju obrazy, sklo, ručne šité ľanové dekorácie, jutové koše, no najmä drevené kruhy, lopáriky, stolčeky a misky, ktoré nie sú len módnym dizajnovým doplnkom. Moderným obydliam dodávajú dušu, harmonizujú priestor a vytvárajú milé zákutia. Dubové misy na stoloch sú pritom roztomilo nedokonalé. Zakaždým majú inú kresbu, občas na nich vyskočí hrboľ, prasklina, či nerovnosť.
„Každá misa je jedinečná ako strom, z ktorého pochádza materiál na jej výrobu. K jej dlabaniu si sadal rezbár v rôznom čase, pod rukami mu vznikala niekoľko dní. To všetko sa odzrkadľuje v dreve a robí z neho neopakovateľný originál,“ hovorí Adriana Gregor. V dizajnových kruhoch zo smreku, alebo z borovice je zasa zakódovaná pamäť niekoľkých generácií. Vznikajú totiž z trámov domov, ktoré v súčasnosti prerábajú alebo rúcajú. Keď sa o tom Adriana dozvie, vycestuje k nim a po dohode si drevo odvezie. Zbavia ho nečistôt a klincov, chemicky ošetria. Dekorácia z viacerých kusov dokopy zlepeného dreva sa rodí podľa jej návrhu.
Drevo harmonizuje priestor. Foto: Adriana Gregor
Vyhral Sliač
Vyštudovala ekonómiu a usadila sa v Bratislave. Pracovala v marketingu v telekomunikačnom sektore a v bankovníctve. Na nedostatok peňazí sa nemohla sťažovať, no cítila, že v hlavnom meste nie je šťastná. „Život mi utekal pomedzi prsty. Bol chaotický, nedával žiadny zmysel,“ rozpráva Adriana. V jedálni zaliatej slnkom si spomína, ako vo svojom prvom zamestnaní sedela v neveľkom oddelenom priestore v open space kancelárii. Cez prestávku, ktorú jej zamestnávateľ odstopoval, si listovala v časopise. Náhodou v ňom objavila článok, kde v záhrade na lavičke sedela Emma Tekelyová.
„Už vtedy som snívala o inej práci, bývaní na vidieku a o podnikaní z domu. Nešlo to tak ľahko, v Bratislave som sa zastavila na šestnásť rokov,“ pokračuje Adriana Gregor. Miesto na nový život si vyberala obozretne. Listovala v mapách, prezerala si regióny, zvažovala ich klady a zápory. V roku 2008 to vyhral Sliač. „Je to krásne kúpeľné mesto, ktoré každé leto zaplaví množstvo kvetov. Sú tu termálne pramene, kúpaliská, kúpeľný lesopark, golfové ihrisko, vleky: blízkosť prírody pocítite na každom kroku,“ vysvetľuje.
Dodá krásu aj v kúpeľni. Foto: Adriana Gregor
Vášeň pre dizajn
Veľký starý kamenný dom s oblúkmi, do ktorého cez deravú strechu tieklo a netesnili okná, objavila cez internet. Takmer rok ho s manželom a rodinou viac-menej svojpomocne prerábali. „S malým dieťaťom a veľkým psom sme sa pritom sťahovali z izby do izby,“ smeje sa dnes. Počas rekonštrukcie domu bola Adriana na materskej dovolenke, a tak sledovala všetky práce. Nadchlo ju, čo všetko je schopný človek vlastnými rukami vytvoriť. A tam niekde skrsla prvá myšlienka na to, čím sa bude živiť. Keď hľadala veci na oživenie interiéru, všimla si, že pri každej kuchynskej linke na zahraničnom webe sú ľanové utierky a drevené lopáre.
Na Slovensku nič podobné v tom čase nebolo. Producenti zo Spojených štátov a Škandinávie ich k nám nevyvážali. Čínske výrobky Slovenku nenadchli. A tak sa rozhodla, že ich vyrobí. Po pár rokoch tvorby pre vlastné potešenie našla v roku 2015 odvahu pustiť sa do vlastného podnikania. Z ľanu šila zástery, obrusy a vankúše, na ktoré dodnes maľuje.
Vyváža do Ameriky
Spočiatku sa púšťala aj do práce s drevom, no potrebovala nakupovať materiál, fotiť, starať sa o e-shop, komunikovať so zákazníkmi, jednoducho kompletne zabezpečiť chod malej firmy. „Čoskoro som si preto našla okruh remeselníkov, ktorí sú zručnejší ako ja,“ vysvetľuje Adriana. So svojím otcom, bývalým projektantom, nakreslí predstavu. Rezbári vyrobia maketu a po kontrole prvej vzorky môžu lopáriky, misky, či stolčeky vyrábať.
„Každý kus na záver ručne upravujem, brúsim či natieram,“ podotkne žena, ktorá sa po rokovaní s obchodníkmi rozhodla, že si obchod radšej otvorí sama. „Niektorí deklarovali, že predávajú len značkové veci, iní chceli neúnosne vysokú maržu,“ prezradí. V jej dome však nie je klasická predajňa. Je to štúdio, kde Adriana prevažne pracuje. Jej cesta nebola ľahká, prvé roky mala chvíľky, keď zaváhala a pochybovala, či je správna. Dnes má svojich odberateľov na Slovensku a takmer sedemdesiat percent jej výrobkov smeruje do sveta. Robia radosť ľuďom v Amerike, Kanade, Austrálii, Japonsku, Nemecku, Anglicku. Pred pár dňami pár zásielok zo Sliača po prvý raz odchádzalo do Južnej Kórey a Malajzie...
Viac foto TU.
VIDEO: Syn namiesto batoha. Neuveríte, čo všetko zvláda Zdenka s ťažko chorým Sebastiánom
Sajfa má na ZLODEJINU v tomto štáte jasný názor. Silné slová o konečnom zúčtovaní
Obrovská radosť víťaza Zem spieva: Otec Martina Repáňa prezradil, že jeho syn sa stal...
