Všade vládne neuveriteľné ticho, len nad lúkami posiatymi bylinkami bzučia chrobáky. V susednej záhrade sa pasú ovce, kvety v oknách domčeka v miernej stráni opeľujú včely. Vanesska Adamcová (13) zo Župkova pri Žarnovici položí na stôl knižku s obrázkami o ľudskom tele a vezme do ruky krhlu s vodou. Keď ňou poleje kosatce pri drevenom kvetináči, vráti sa do svojej izby a otvorí ďalšiu učebnicu. Jej vrstovníci sa počas koronavírusu vzdelávali online od marca, ona však dostáva domov zadania od učiteľov už takmer rok. Dôvodom bolo to, že ťažko ochorela a aj pre oslabenú imunitu nemohla ísť do školy.

Prvé signály

Jej veľké trápenie sa začalo nenápadne. „Občas ma bolela hlava, no žiadne veľké zdravotné problémy som na sebe nebadala,“ vráti sa do nedávnej minulosti Vanesska. Vo februári roku 2018 jej na vyučovaní prišlo nevoľno. Na biológii sa jej zatočila hlava, na telesnej výchove sa už na cvičenie necítila, iba odovzdane sedela na lavičke.

„Vzala som ju do Žarnovice k detskej lekárke. Oznámila nám, že výsledky z dcérkinej krvi neveštia nič dobré, no netreba robiť paniku. Radšej ich ešte treba overiť v nemocnici v Leviciach,“ vzdychne si Vanesskina mama Marta Adamcová (49). Zázrak sa však nestal...