Odmala písala články do novín a vedela, že ak sa jej náhodou nepodarí stať kozmonautkou, bude novinárkou. Tak sa aj stalo a okrem pôsobenia vo viacerých periodikách má skúsenosti aj v PR oblasti, keď pôsobila ako mediálna poradkyňa pre ministra a mnoho spoločností. Vedúcou tímu EMMA je od januára 2023.


Jana Raganová

Učiteľka matematiky a fyziky zo Šiah je najextrémnejšou premenou marikzáckej relácie Extrémne premeny. Nielen preto, že zhodila takmer sto kíl, ale zmenila chlapčenský výzor na atraktívne ženský. Čo ju nakoplo? „Bolo toho viac, ale… pred tromi rokmi som si kúpila dom a rekonštruovali sme ho s rodičmi. Mnohých prác, ktoré som nedokázala urobiť, sa museli chopiť oni,“ priznáva Eva Bardiovská.

Úkony, nad ktorými sa chudý človek ani nepozastaví, skrátka nezvládla. Napríklad si nedokázala kľaknúť na kolená a drhnúť podlahu. „Robila som aj mužské práce, ako je sieťkovanie, kachličkovanie, všetko som sa naučila pri otcovi. Zo zeme som to vedela spraviť, ale keď som mala ísť na rebrík alebo do vyššej polohy, buď ma to neunieslo alebo fyzicky to nešlo.“ Možno keby ostala v činžiaku, ostalo by všetko po starom. „Za moje chudnutie môže teda dom. A tiež som do toho išla kvôli rodičom, aby som sa vedela o nich postarať. Keby to tak pokračovalo, bola by som ja tá, o koho sa treba starať.“

Eva nikdy chudá nebola, už v škôlke vraj mala päťdesiat kíl. „No extrémne to začalo byť v šiestom ročníku, keď som nechtiac počula, ako brat povedal rodičom, že ma nenávidí. Vtedy som sa začala prejedať, jedla som už, aj keď mi nechutilo. Doslova som sa prežierala. Bola som vykoľajená z tej situácie,“ spomína.

Priznáva, že túžila byť chudá, závidela štíhlym spolužiačkam a aj sa párkrát snažila schudnúť. „Ale natoľko som si zvykla na tú hmotnosť, že som pri nej radšej ostávala. Mala som totiž strach zo vzťahov. Keďže všetky v mojom detstve zlyhali, podvedome som nechcela ani schudnúť, aby ma to chránilo pred ľuďmi. Všimla som si totiž, že sa nechceli stretávať s tučnými. Zo začiatku sa mi za hmotnosť posmievali, ale mama ma, našťastie, naučila, ako s tým žiť, ako sa tomu postaviť, čo povedať, ak si ma doberali.“

Deti síce vedia byť kruté, ale fyzické aj psychické týranie ju našťastie obišlo. „Deti ma prijali aj tučnú. Reprezentovala som školu vo volejbale, v basketbale, hádzanej, vo futbale. Vždy som športovala, aj na gymnáziu, keď som mala 140 kíl, dokonca aj kozu som preskočila.“

Ako stredoškoláčka absolvovala liečenie, kde sa jej podarilo niečo schudnúť. „Poslala ma tam lekárka, aby sa zistilo, či nemám niečo so štítnou žľazou, ale bola v poriadku.“

Eva priberala ďalej... A stránila sa ľudí, nemala kamarátky, jednu si našla až pred pár rokmi – kolegyňu. Netrpela tým najmä v detstve a ako tínedžerka? „Ťažko sa tak žilo... Na vysokú som chodila v Nitre, išla som občas von so spolužiakmi, ale nebolo to dôverné kamarátstvo. Keď sme šli na diskotéku a niekto ma začal baliť, zdrhla som.“

Preto vyznieva zvláštne, že sa rozhodla byť učiteľkou, kde sa kontaktu s deťmi a ich uštipačným poznámkam nedá vyhnúť... „V hlave som mala zafixované, že všetci dospelí sú zlí, ale deti som mala rada. Zo začiatku to bolo síce tiež ťažké, aj som vedela, že niektoré sa mi za chrbtom vysmievajú. Ale vedela som si to s nimi vybaviť, povedať im, nech neohovárajú, veď viem, že som tučná, ale nech mi to povedia do očí. A už nebol problém,“ vraví o svojej stratégii učiteľka na druhom stupni základnej školy.

Medzi žiakmi neobľúbené predmety matematiku a fyziku si vybrala práve preto, že deti ich väčšinou nemajú rady, a chcela ich k nim priviesť. „Ale ani tak to nemajú rady,“ smeje sa Eva, ktorá sa aj po škole stretávala s predsudkami. „Keď som sa po škole hlásila do iných zamestnaní, lebo učiteľské miesta boli obsadené, bolo vidno, že na mňa pozerajú cez prsty.“

Napriek tomu, že Eva aj ako tučná športovala, bola pružná a flexibilná, nevyhla sa situáciám, keď ju kilá obmedzovali. V lietadle nikdy nesedela, nezmestila by sa na sedadlo. „Stoličky si ešte dodnes premeriavam, keď si idem niekam sadnúť,“ smeje sa. „Až potom mi napadne, že sa už zmestím všade. Najväčší problém bol vždy, keď sme išli do reštaurácie, do kina a divadla, tam sú väčšinou stoličky s bočnými operadlami a do takých som sa nevošla. U nás však poznám ľudí z mestského úradu, tak som vždy poprosila, aby vymenili stoličku. A inde som nechodila. Zakaždým, keď sa kamarátky spýtali, či si ideme niekam sadnúť, moja otázka znela, či sa tam zmestím.“

Chodila vôbec na kúpalisko? „Roky som nebola na kúpalisku, ale potom som si povedala, že keď sa niekomu nepáčim, nech sa nepozerá. Už som bola v tom vyspelejšia, povedala som si, že žijem pre seba a nepotrebujem, aby mi niekto odsúhlasoval moje rozhodnutia.“

Až zrazu dospela do bodu, keď sa už nepáčila sama sebe a chcela schudnúť. „Musela som na to vyzrieť, dať si do poriadku hlavu. To je najdôležitejšie, človek si to musí usporiadať v hlave a musí to veľmi chcieť, inak neschudne.“

Do Extrémnych premien sa prihlásila pred dvomi rokmi, keď na ne náhodou natrafila v telke. „Bolo to pred Vianocami a práve išla posledná časť predchádzajúcej série. Už to vo mne vrelo dlhšie, že chcem schudnúť. Aj sa mi v tom období podarilo zhodiť pár kilečiek, upravila som si stravu a jedla pravidelne. To bol u mňa veľký problém, že som nejedla pravidelne. Desiatu som nosila naspäť domov, neobedovala som a potom som jedla po návrate z práce. Nie síce extra veľa, ale raz o tretej, inokedy o štvrtej, piatej. Stačilo to na to, aby telo bolo pobláznené.“

A čo jej povedali doma na nápad chudnúť prostredníctvom televíznej relácie? Rodičia ani dvaja bratia ju neodhovárali. „Naopak, povzbudzovali ma.“ Neodradilo ju ani to, že sa bude musieť vyzliecť pred celým národom a najmä pred žiakmi? „Určite mi nebolo príjemné, že ma žiaci vidia vyzlečenú, ale bola to cena, ktorú som za chudnutie musela zaplatiť.“

Keď sa pýtame, čo z cesty za novou vizážou bolo pre ňu najťažšie, či mala fázy, keď to chcela vzdať, prekvapuje. „Nastavila som si hlavu tak, že sa mi nič nezdalo ťažké. Je pravda, že zo začiatku, keď som nemala kondičku na dlhé hodinové behy, kňučala som, bolelo to. Ale keďže vždy som rada športovala, hneď po tréningu som na bolesť zabudla,“ smeje sa.

Rozosmeje sa, keď sa pýtame na to, či zvládala diétnu stravu. „Nemala som žiadnu špeciálnu diétu, bolo to normálne jedlo, len zdravo zložené, bez cukru a vyprážaného. Ale mala som aj palacinky, fitneskoláče, segedín, skoro všetky jedlá. Naučili ma aj zaujímavosti, ktoré sa mi zapáčili, napríklad špenátové lievance. Urobila som si aj cviklovú verziu.“ Eve teda jedlo nerobilo problém, skôr čas. Príprava čerstvej stravy je naň náročná, ale pomohla jej mama, ktorá jej varila každý deň.

Po schudnutí nasledovala už len „kozmetická úprava“ zbaviť Evu nadbytočnej kože v oblasti brucha. Ani z operácie nemala strach. „Chcela som ju, samozrejme! Týždeň pred termínom mi síce lepilo, ale zas som verila programovaniu hlavy. Každý večer som zaspávala s myšlienkou, že operácia bude fajn, prebehne v poriadku a do nemocnice som išla bez stresu a strachu. Natoľko som bola vyrovnaná s tým, že sa stane, čo sa má. Aj deti v škole sa snažím učiť, aby verili hlave, aby si ju nastavili. Už dve deti mi povedali, že im to pomohlo. Po písomke prišli za mnou, že si začali veriť a dostali dobré známky,“ teší sa.

Plastickú operáciu podstúpila začiatkom júla a v rámci nej jej operovali aj pruh, takže sa zotavovala dlhšie. Ked už mohla cvičiť vo fitku, zavreli ich. „Cvičím teda sama doma. Váha je ustálená, občas kolíše dve-tri kilá. Vždy keď vidím, že ide hore, urobím prísnejšie opatrenia, zacvičím si viac. Skočí, len keď troška zhreším. Ale nie som posadnutá, nevážim sa každý deň.“

So stratou takmer stovky kíl išla ruka v ruke aj zmena vizáže. Z chlapčensky pôsobiacej krátkovlasej Evy sa stala dlhovlasá blondínka. „Zmenila som aj obliekanie, konečne mám pestrý šatník. Mám rada pestré farby. Prekážalo mi, že som sa musela obliekať fádne, lebo som nevedela nájsť pekné oblečenie. Keď som objavila niečo, čo mi sedelo, kúpila som si ten istý kus aj v štyroch farbách,“ vraví. Priznáva, že si teraz užíva aj ženské veci – nákupy. „To hej. Už som síce prestala robiť nákupnú maniačku, ale bolo obdobie, keď som si stále niečo musela kupovať – hlavne motivačné oblečenie, aby som do tých vecí schudla.“

Aktuálne sa Evina hmotnosť hýbe okolo 86 kíl, ale je odhodlaná ísť minimálne na 83. Chystá sa tiež urobiť si kurz trénerky. „Chcem ostať učiť na škole, ale rada by som s deťmi robila krúžok športovania, aby sa odmalička učili zdravému životnému štýlu, aby sa nikomu nestalo to, čo mne,“ plánuje.

Všetkých s nadváhou povzbudzuje: „Stojí to za to, tá zmena je fantastická! Cítim sa úžasne. Prvýkrát v živote som chudá, takže si to užívam. Odporúčam to každému. Kvalita života sa nedá porovnať.“

Usporiadajte si hlavu! Toto radí žena zo šou, ktorá schudla takmer sto kíl

Jana Raganová

Autor článku

Jana Raganová

Plus TV

Milan "Junior" Zimnýkoval a jeho prianie do nového roka: "Nech to má šťavu!"

Prečo cíti Silvia Šarköziová smútok? Môže za to...

Herec Milan Ondrík o postave Mikiho: ,,Nie som Boh, aby som súdil"

Výber pre vás

Usporiadajte si hlavu! Toto radí žena zo šou, ktorá schudla takmer sto kíl

Jana Raganová

Súvisiace články

Nad jeho jedlom sa vám zbehnú slinky! Miro Onodi roky obsluhoval miliardárov, teraz sa vrátil

V Košiciach ležia manželia, ktorí sú napojení na pľúcnu ventiláciu. TOTO o nich prezradil lekár

Dovolenkový hit Slovákov krváca: Zatvorené hotely, ľudia v úzkych

Lekárka z Dolného Kubína volá o pomoc: Ľudia zľahčovali COVID, nakazení sú aj darcovia krvi

Gabriela si chcela vyliečiť rakovinu: Skúšala som hladovku, šťavy, homeopatiu aj akupunktúru

Autor článku

Jana Raganová

Plus TV

Milan "Junior" Zimnýkoval a jeho prianie do nového roka: "Nech to má šťavu!"

Prečo cíti Silvia Šarköziová smútok? Môže za to...

Herec Milan Ondrík o postave Mikiho: ,,Nie som Boh, aby som súdil"

Výber pre vás