Nehu, ktorú má Monika Klučiarová v sebe nakopenú aj vďaka tomu, že často objíma bábätká, by mohla rozdávať. Pozerať sa na to, ako opatrne oblieka niekoľkodňového človiečika do miniatúrneho kroja a potom čaká na moment, aby mohla stlačiť spúšť, je zážitok. Hlavne pre rodičov, ktorí jej otvoria svoje domovy, kde sa celý proces deje. Nie je to jednoduchá, idylická práca. Krásna, to áno, ale kým vznikne fotografia, často sa riadne zapotí. Doslova. Fotenie totiž trvá štyri až šesť hodín.
„Počas fotenia vznikajú aj hlbšie rozhovory a pekné priateľstvá. Pamätám si naozaj na každú jednu rodinu, na atmosféru, ktorá v nej vládla. Ľudia si vážia, že prídem k nim domov, kde je ich dieťatko v bezpečí, a ani maminy sa pár dní po pôrode nemusia nikam presúvať, riešiť stravovanie a iné záležitosti spojené s únavným cestovaním. Ideálne totiž je, aby sa novorodenci fotili do desiateho, maximálne štrnásteho dňa. Dovtedy sú ešte dostatočne spavé a tvárne,“ hovorí fotografka zo Zlatých Moraviec.
Poctivý výskum
Nie je však len fotografkou. Minikroje, ktoré sú vernými kópiami skutočných ľudových odevov, si vyrába sama. Je aj šoférkou, ktorá najazdila už tisícky kilometrov, a tiež výskumníčkou.
Jej kroje vznikajú precízne. Vycestuje do kraja, z ktorého kroj pochádza, hľadá autentických ľudí, ktorí poznajú aj najmenšie detaily, a všetko zaznamená tak, aby mohla v jednom momente obliecť bábätko do skutočného skvostu.
Keď sa pozriete na fotku hociktorého krojovaného bábätka, môžete si byť istí, že to nie je výsledok jej fantázie alebo vkusu. Každý detail, každá stuha, výšivka, všetko sedí podľa originálu. Keďže má Monika Klučiarová už mnoho miniatúrnych krojov, musela nájsť systém. „Kroje mám pobalené v špeciálnych škatuliach, aby sa nepoškodili, a pri každom je priložený aj presný návod na obliekanie. Keď už máte dieťatko pokojné, najedené a je tesne pred fotením, nemôžem vtedy začať študovať, ako ho treba obliecť. Treba ísť priamo na vec,“ hovorí.
Čo všetko musí fotografka pri krojoch dodržať, čítajte na nasledujúcej strane.
