Trvá to už dlho a zdá sa, že svetlo na konci tunela je možné vidieť len so silnou lupou. Je to aj preto, že zľahčovanie kovidu a šírenie bludov je stále živé, z čoho sú najmä zdravotníci v prvej línii zdrvení. Preto má stále zmysel ukazovať, čo sa deje za múrmi nemocníc. Jedna fotografia povie viac ako sto slov. Dôkazom sú zábery profesionálneho fotografa a zároveň pedagóga Jána Rábaru z Bytče, ktoré urobil v nemocnici v Považskej Bystrici.

Názory preberú od rodičov

Aj on ochorel na COVID-19 a má pred ním veľký rešpekt. „Ja som ho prekonal pomerne dobre, iba s miernymi príznakmi. Ale mám v okolí ľudí, ktorých rodinní príslušníci zomreli na koronavírus,“ hovorí Ján Rábara, ktorý od septembra učí na základnej škole v Bytči telesnú výchovu a geografiu.

Fakt, že názory na COVID-19 sú u ľudí rôzne, naznačuje v odpovedi na otázku, či so žiakmi pedagógovia preberajú tému koronavírus a zodpovedné správanie. „Samozrejme, s deťmi sme sa zhovárali o pandémii už počas prvej vlny. Snažili sme sa hlavne v triedach vyvolávať otázkami dialóg medzi samotnými žiakmi, aby vyjadrili názor na aktuálnu situáciu. Nie vždy sa názormi zhodovali. U pubertiakov je to, samozrejme, bežné. A určite tiež záleží aj na tom, čo im doma o pandémii hovoria rodičia. Väčšinou si deti berú príklad z nich,“ hovorí.

Na to, čo robia vo voľnom čase jeho žiaci, či sa stretávajú, posúdiť nevie, ale verí, že dodržiavajú nariadenia vlády. Je tiež rád, že online výučba funguje u nich v škole výborne. „Škola má zatiaľ dostatok vlastnej techniky na požičanie aj pre žiakov, ktorí majú problém s technickým vybavením, aby mohli mať zabezpečenú plnohodnotnú výučbu,“ hovorí.

Od svadby do nemocnice

Ján Rábara študoval na Fakulte telesnej výchovy a športu UK, ale počas štúdia ho ešte viac pohltila fotografia. Nikdy si nemyslel, že sa ňou bude raz živiť, ale po škole v roku 2015 sa tak stalo, vypracoval sa na žiadaného fotografa. V jeho portfóliu boli doteraz zábery šťastných mladých ľudí, ktorí sa práve zobrali, alebo maturantov či spokojných ľudí na firemných eventoch. To všetko sú udalosti, ktoré si ľudia chcú pamätať čo najkrajšie a do detailov. Teraz, naopak, fotil ľudí v ťažkej životnej situácii. Ako sa k tomu vlastne dostal?

„Už dlhšie som sa pohrával s myšlienkou zdokumentovať aktuálnu situáciu v nemocnici. V decembri som videl niekoľko fotografií zo žilinskej nemocnice a povedal som si, že asi by to možno bolo realizovateľné a za opýtanie nič nedám. Chcel som to nafotiť tak, ako je mne blízke. Keďže mám rád historické fotografie z nemocničného a vojenského prostredia, chcel som to poňať troška týmto smerom,“ hovorí.

„Chcel som skúsiť zdokumentovať toto obdobie čo najdôveryhodnejšie. Samozrejme, primárne som sa na to dal preto, lebo ma už nebavilo čítať komentáre niektorých ľudí, že je to vymyslené. Chcel som ľuďom ukázať prostredníctvom mojich fotografií, aká je reálna situácia v nemocniciach,“ dodáva.

Pokračovanie na nasledujúcej strane.